Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Witchcraft and Magic

Hon na čarodejnice (Úvod)

12. června 2008 v 19:48 | Chloë
Hon na čarodejnice

Ku koncu stredoveku, v 16. a 17. storočí, vypukol najmä v západnej a strednej Európe horor. Naplno sa prejavila ľudská zloba, zlomyseľnosť, mocibažnosť aj poverčivosť. Z nie príliž častého a mnohokrát utajovaného prenasledovania čarodejníc a čarodejníkov sa zrodil masový hon na čarodejnice.
Čo bolo príčinou toho, že cirkev nemilosrdne odsúdila na smrť stovky až tisíce ľudí? Bol za tým skutočne pokus o spásu ľudskej duše a jej ochranu pred diablom a démonmi, alebo v tom bolo niečo iné?
V pozadí procesov s čarodejnicami je často viditeľný vyšší zámer, nie však božský, ale osobný. Urodzenosť a aj mnohí cirkevní hospodári neraz, pod zámienkou boja proti zlu, sledovali vlastné ciele. Čarodejnícke procesy boli pomerne rýchlym a spoľahlivým prostriedkom ako sa zbaviť nebezpečných a nepohodlných osôb, manželov a manženiek alebo tehotných slúžok. Taktiež to bola rýchla cesta ako prísť k majetku obvineného, pretože majetok zabavený obvinenému sa zvyčajne rozdeľoval medzi svetskú a duchovnú vrchnosť. Okrem toho, strach, ktorý prenasledovanie čarodejníc vzbudzovalo, pomáhal vládnucej vrstve manipulovať s ľudmi.
Čarodejnícke procesy vrhli na Európu tieň a to práve v "bránach novoveku". Ešte aj dnes sú tieto udalosti dosť citlivou témou, opradenou mnohými poverami.
Šibenica

Deti a duchovia

22. dubna 2008 v 20:57 | Chloë
Deti a duchovia

Malé deti často mávajú imaginárnych kamarátov, s ktorými sa rozprávajú a hrajú. Avšak tí kamaráti nemusia byť vždy len v ich predstavách.
Deti sú, viac ako dospelí, náchylnejšie vidieť duchov. V mladom veku ešte nie sú viazané materiálnym svetom a dokážu citlivejšie vnímať veci nezvyčajné a magické.
Boy Ghost


Rodičia deťom takéto "výmysly" zvyčajne neveria. Alebo nad tým mávnu rukou a povedia si, že z toho raz vyrastú, alebo im budú tvrdiť, že si vymýšľajú, klamú a budú im zakazovať o nich rozprávať. Pre dieťa to môže mať hrozné následky. Na jednej strane je tu kamarát, ktorého vidí, s ktorým sa rozpráva a s ktorým si rozumie, na strane druhej je tam rodič, ktorý tvrdí, že ten kamarát neexistuje. Ak je duch, ktorého dieťa vidí, zlý, môže tento vnútorný konflikt využiť pre svoje vlastné ciele a využiť dieťa pre veci, ktoré už on sám nemôže vykonať. V najhoršom prípade ho môže úplne posadnúť a ovládnuť. Takéto prípady našťastie nie sú bežné. Deti sa často rodičovských zákazov neboja a k duchom sa vracajú potajme.
Aj dospelí boli kedysi deťmi a aj oni možno mali svojich imaginárnych kamarátov. Avšak ako človek rastie a dospieva odpútava sa od sveta fantázie a viac sa sústredí na rodinu, kariéru a veci materiálne. Tým sa zvyčajne stráca aj schopnosť duchov vidieť, aj preto, že v nich človek jednoducho odmieta veriť. Svojich niekdajších kamarátov vysvetľuje len ako výplody svojej detskej fantázie.
Dieťa a duch spolu môžu nadviazať silný vzťah, a ak dieťa dospeje, môže sa duch stať jeho pomocníkom a ochrancom. Na druhej strane, zlí duchovia môžu dieťa viesť k splneniu vlastných plánov, ktoré za života uskutočniť nemohli alebo nestihli.
Komunikácia dieťaťa s duchom nie je nebezpečná, pokiaľ dieťa nerobí nebezpečné veci. Ak sa stane niečo, čo by mohlo byť nebezpečné pre dieťa alebo pre okolie a dieťa sa vyhovorí na svojho kamaráta, je lepšie to s ním v pokoji prebrať, avšak najlepšie bez kriku a bez toho, aby dieťa malo pocit, že ho obviňujete z klamstiev.
Deti zvyčajne prestávajú vidieť duchov najneskôr v puberte, avšak schopnosť cítiť a počuť ich môže zotrvať.

Magické zrkadlá I

12. března 2008 v 13:53 | Chloë
Magické zrkadlo
Magic Mirror



Zrkadlo. Vec tak obyčajná a zároveň neuveriteľne záhadná. Už na prvý pohľad zaujme svojou dvojakosťou.
Na jednej strane je to hmotný predmer, ktorého sa môžeme dotknúť, preniesť ho alebo aj rozbiť.Na strane druhej má však obraz, ktorý v zrkadle vzniká, ďaleko od materiálneho sveta a my ho nemôžeme nahmatať ani chytiť. Môžeme len pozorovať obraz, ktorý sa zdá byť vernou kópiou nášho okolia a predsa môže byť neuveriteľne klamlivý.
Zrkadlo je plecho a vymedzuje ohraničený povrch, napriek tomu je však schopné do seba vtiahnuť prakticky neobmedzednú hĺbku.

Magické zrkadlá patria k najstarším vešteckým pomôckam. Spočiatku sa veštenie vykonávalo so zrkadlom zaveseným na niti a ponoreným do rybníka tak ďaleko, až sa okraj zrkadla dotkol hladiny. Neskôr sa pomoc vody prestala využívať. Veštec sa pozorovaním lesklej, hladkej plochy dostal do tranzu a mal rôzne videnia.
Magické zrkadlá sú nástrojom na vyvolanie jasnovideckých schopností človeka. S ich pomocou možno vidieť budúcnosť aj minulosť alebo nadviazať kontakt so živými aj mŕtvymi.

Magic Mirror - Anne Stokes

Vyvolávanie duchov

22. února 2008 v 18:26 | Chloë
Vyvolávanie duchov

Vyvolávať duchov nie je správne. Je to ako zobudiť z zo sna hlboko spiaceho človeka. Ak sa chce duch spojiť s vami zjaví sa sám, napríklad v sne.
Pri vyvolávaní nevedno, ktorý duch sa ozve na vae volanie. Niektorí tvrdia, že ide o osobného "strážneho" ducha, s istotou to však tvrdiť nemožno.

Diablovo znamenie

29. ledna 2008 v 17:01 | Chloë
Diablovo znamenie

Okrem skúšky vodou bolo diablovo znamenie považované za neklamný znak viny.
Verilo sa, že každej bosorke, len čo sa zriekla katolíckeho náboženstva a oddala sa novému pánovi, urobil Diabol na tele diabolské znamenie. Najčastejšie čiernym tŕňom alebo vlastným pazúrom. Bolo to maličké necitlivé miesto, často v podobe hrbolčeka, bradavice, škrabnutia alebo škvrny.
Pichnutie do tohto miesta bolo nebolestivé a nekrvácalo.
Diabolské znamenie sa mohlo nachádzať na ktorejkoľvek časti tela, preto pre ľahšie hľadanie obvinených najprv oholili.

Skúška vodou

29. ledna 2008 v 16:58 | Chloë
Skúška vodou

Skúška vodou patrila medzi najpoužívanejšie spôsoby, akými sudcovia zisťovali, či obžalovaná osoba je skutočne bosorkou. Táto skúška bola dedičstvom stredovekého božieho súdu a spolu s hľadaním diabolského znamenia bola pokladaná že neklamný prostriedok odhalenia viny.
Osobu označenú za bosorku ponorili do vody- rieky, jazera, kanála, mnohokrát zaťaženú kameňom. Ak ostala na hladine bol to dôkaz, že obcovala s Diablom, ktorý nechce dopustiť aby jeho zbožňovateľka zomrela. Bosorka bola okamžite popravená.
Ak sa potopila bola uznaná za nevinnú.
Vo Francúzsku bola skúška vodou roku 1610 zakázaná a presadené bolo právo na odvolanie.
 
 

Reklama