Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Short Stories

Zmätený

20. listopadu 2011 v 10:59 | Chloë Noir
Krátky "príbeh" o Ryovi.
Ryo je jedna z hlavných postáv v príbehu, ktorý sa mi už istú dobu rodí v hlave. Aj keď sa príbeh točí prevažne okolo boju s démonmi, predsa sa v pozadí odohráva niekoľko romancí. A nakoľko som nadšená yaoistka, nemohla som si odputiť nedať tam aspoň jeden yaoi párik.
A čo má yaoi s bisexualitou? Veľa a zároveň málo. Závisí od pohľadu.
Ale v tomto prípade tu jedna veľká súvislosť je. A tou je Ryo...

Nie je to priamo poviedka ako taká..skôr možno nejaké to nahliadnutie do minulosti :)

Keď nastane noc

1. února 2011 v 8:53 | Chloë Noir
Keď atramentová čerň zahalí krajinu ako saténový závoj, keď ruch dňa utíchne a všetko sa ponorí do ticha...
Vtedy, práve vtedy, keď noc preberá žezlo a vládu nad krajinou, vtedy nastáva ten čas, kedy deti noci opúšťajú svoje úkryty a potichu číhajú na svoju obeť.
Nikým nevidení, zahalení čiernou tmou vládnu nočnému životu.
Len jemné svetlo hviezd a mesiaca, ktorý občas odkryje svoju okrúhlu tvár, odhaľujú bystrému oku obrysy bytostí nočného sveta.
Avšak ver, že ak ich zbadáš, niet už viac cesty späť.
Stars

Sen a skutočnosť

19. září 2010 v 9:22 | Chloë Noir
Jedna krátka, trochu depresívna a možno trochu chaotická poviedka o tom, čo sa snáď nikdy stať nemôže...

______________________________________

Čo skrýva hmla

22. listopadu 2009 v 18:14 | Chloë
Čo skrýva hmla

Viem, že je to krátke a nie je to nič moc.
Vlastne je to len sen, ktorý som sa mi minule sníval, a ktorý som si výnimočne zapamätala a zapísala.
Zvláštne bolo, že tou hlavnou postavou som nebola ja, ale nejaká mne neznáma mladá žena. Väčšinou totiž vo svojích snoch vystupujem sama.

Long Line

Aj po búrke vyjde slnko

24. října 2009 v 13:05 | Chloë
Krátka poviedka, opäť z archívu. Je skutočne zaujímavé koľko vecí môže jeden nájsť, keď si raz poriadne poupratuje a roztriedi tie zdrapy papierov.
No, toto je asi prvá poviedka, ktorá sa netýka fantasy sveta, čo je dosť divné a nezdá sa mi ani veľmi podarená.
Pravdepodobne som ju písala za búrky, keď nešla telka (u nás nejde telka takmer nikdy keď je búrka alebo silno fučí :D ) Búrok sa síce ja nijak extra nebojím, ale keby sa to stalo tak ako v tom čo som písala, tiež by mi nebolo všetko jedno :D

Felana

21. října 2009 v 18:35 | Chloë
Felana je ďalšia krátka poviedka z môjho archívu, trochu staršia.
A opäť so smutným koncom.

Najlepší priatelia :D (RPG)

15. října 2009 v 8:12 | Chloë
Možno som to už spomínala. Vlastne...určite som to už spomínala, nakoľko takéto zábavky patrili pred pár rokmi k môjmu každodennému životu. RPg som milovala ale tie časy sú už zrejme preč. Pri upratovaní sa mi podarilo vyhrabať zdrap papiera, na ktorom je jedna z takýchto Rpg zaznačená. Nejedná sa o hry typu WoW a podobne, ale o takú chatovú Rpg, kde to čo robíte píšete vo hviezdičkách. Je to zábava, teda mňa to bavilo.
Nasledujúci úryvok je jedna z našich školkých Rpg, kde sme si nepísali na žiadnom online chate, ale len na papieri. Je to možno ešte väčšia zábava, najmä preto, že sme to robili cez vyučovanie.
Odhladujem, že je to z druhého alebo tretieho ročníka strednej.
Pravdou je, že sme mali na to celý zošit, otázne však je..kam sa podel :D

No ale teraz niečo k tej RPg. Bolo to spontánne a dobre sme sa na tom bavili (aj keď to niektorým možno zábavné nepríde...ale to už nie je moja vec). Boli sme tri ja -Chloë, moja spolusediaca Tina - Anitta a Lucie- Lucylle, ktorá sedela pred nami. Skúste hádať, kto je aká rasa :D


Láska je zlodej

20. srpna 2009 v 20:57 | Chloë
Láska je zlodej

Malo to byť len obyčajné stretnutie dvoch dobrých kamarátok. Prvé po tak dlhej dobe. Ani si nedokázala spomenúť, kedy boli naposledy spolu.
Chcela jej toho toľko povedať. Chcela toho od nej toľko počuť. Chcela si zaspomínať na staré dobré časy a so smiechom plánovať budúcnosť.
Nečakala, že sa to zvrtne práve tým smerom.
Keď ju uvidela ruku v ruke s neznámym chlapcom, zarazilo ju to. Niežeby jej nechcela dopriať šťastie, ale dúfala, že to bude len ich spoločná chvíľka. Už po krátkej dobe sa začala cítiť ako piate koleso na voze. Bolo jej to nepríjemné. Mlčala.
Zaostala a sledovala tie spokojné hrdličky.
´Je veselšia a šťastnejšia ako kedykoľvek predtým...´ pomyslela si.
Úsmev jej kamarátky bol tak vrelý a tak nákazlivý, že u hocikoho by s určitosťou vyvolal podobnú odozvu. Ale ona nemohla, nedokázala na tvári vylúdiť úsmev bez toho, aby sa v ňom neskrývala faloš a smútok.
Zrazu sa cítila tak opustená. Tak sama. Na tvári sa jej usadil trpký úsmev. Nemala tam už čo robiť. Nechcela im kaziť tú krásnu chvíľku. Želala im to. Skutočne im to želala. Ale zároveň sa cítila podvedená, zradená.
So sileným úsmevom sa rozlúčila a len pre seba tíško šepla:
" Láska je zlodej. Kradne mi všetkých, ktorých mám rada. "

Loneliness

Krvavý mesiac

28. dubna 2009 v 17:45 | Chloë
Krvavý mesiac

(Istým spôsobom prológ k príbehu Keď je mesiac v splne..[pracuje sa na tom])

..........Temný závoj noci visel nad mĺkvou krajinou. Bezvetrie. Vysoké topole nehybne stáli ako strážcovia lesa. Spoza tmavých oblakov vykukol mesiac a jeho striebristé svetlo zalialo les.
..........Medzi stromami sa mihol tieň, Muž v stredných rokoch rýchlo, no opatrne kráčal lesom. Mal naponáhlo. Chýry vraveli, že v noci les nie je bezpečný. V ruke držal sekeru, na opasku mu visel dlhý nôž a jeho nervózny pohľad skákal z tieňa na tieň, zo stromu na strom. Nedokázal sa zbaviť pocitu, že ho niekto sleduje.
Niekde za jeho chrbtom sa zrazu ozvalo zašušťanie. Rýchlo sa zvrtol. Nič. Les bol stále rovnako nehybný. Úsudil, že sa s ním zahráva strach a otočil sa späť. To čo uvidel mu vyrazilo dych.
..........Len niekoľko metrov pred ním stálo zviera. Vyzeralo ako vlk, ale čosi mužovi našepkávalo, že obyčajný vlk to nie je. Pod snehobielou srsťou, ktorá v mesačnom svite vyzerala ako tekuté striebro, nedočkavosťou hrali svaly. Štíhle telo bolo mierne prikrčené, prichystané na skok, z vycerených tesákov kvapkali sliny. Oči. Muž razom vedel čo mu na tom zvierati nesedelo. Jeho oči mu pripadali tak ľudské, aj keď plné nenávisti, posmechu a krutosti.
Muž podvedome cúvol a v ruke pevnejšie zovrel sekeru. Druhou opatrne nahmatal rukoväť dýky. Opäť cúvol. Pod nohami mu zapraskali suché konáre.
Tvor zrazu skočil. Bez varovania, bez akéhokoľvek zvuku. Dvoma bleskurýchlymi skokmi bol pri mužovi a už sa chytal k poslednému. Odrazil sa a silnými labami zrazil muža z nôh. Ešte v letku rozdľavil pysk a smrteľné tesáky zaboril do mužovho krku. Vystriekla krv. Nočné ticho preťal srdcervúci výkrik, ktorý sa vzápätí zmenil na chčanie nasledované dlhým vytím.
..........Po okolí sa rozľahlo ťaživé ticho.

Polnoc

27. ledna 2009 v 15:28 | Chloë
Polnoc

Krátky príbeh, jeden z prvých, ktoré som kedy napísala. Tak ako všetky moje "diela" aj toto je len prvoplánové.
Ak si dobre spomínam, písala som to niekedy v noci. Vtedy sa u mňa prejavujú skutočne zvláštne myšlienkové pochody. :D

Zlyhanie

27. ledna 2009 v 15:23 | Chloë

Zlyhanie

Toto je ďalší kratučký príbeh, vytvorený viac-menej prvoplánovo.
Nebol žiaden dôvov pre napísanie tohto príbehu a nie je to ani žiadne umelecké dielo.
Ale mám rada ten pocit nostalgie, keď sa počase pozriem späť a pousmejem sa nad tým, čo všetko moja myseľ vytvorila. Preto to zverejním. Inak by sa to asi stratilo.
Škola a nuda...to nie je dobrá kombinácia :D
Line

Proroctvo

26. ledna 2009 v 10:37 | Chloë
Proroctvo

Je to krátky príbeh, taký zvláštny. Písala som to v škole a možno to aj vidno. Ale našla som si chvíľu času, prepísať to, tak tu to máte...

Line

Rozhovor...

25. listopadu 2008 v 16:07 | Chloë
Čo to presne je netuším. Akýsi rozhovor. Ani presne neviem kedy som to napísala a najmä prečo. (ale istotne viem, že som to písala ja :D )
Možno to bola len slabá chvíľka, možno niečo iné, ktohovie. Ale, istým spôsobom sa mi to zdalo zaujímavé. Zaujímavé ale trochu chaotické.

 
 

Reklama