Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Me and My Life

Hľadá sa rada od majiteľov ultrazoomov

20. listopadu 2012 v 10:39 | Chloë Noir
Ako som už minule spomínala, plánujem si kúpiť nový foťák.
Viem, že zrkadlovka by možno bola skvelá, veď kto by nechcel zrkadlovku, no ja som sa rozhodla naďalej si nažívať s kompaktom. Pri mojej finančnej situácii je to jednoducho výhodnejšie, lebo priznajme si to - zrkadlovka je drahá záležitosť.

Hoci som spomínala, že už jedneho miláčika vyhliadnutého mám, predsa to ešte nie je úplne isté a ja sa rozhodujem medzi tromi.
Musím sa priznať, že v tomto smere nie som práve zbehlá a nevyznám sa veľmi v tých rôznych parametroch, preto som sa rozhodla obrátiť sa na vás, dúfajúc, že niekto má skúsenosti a trochu poradí.
Všetko sú to ultrazoom-y.

Nikon Coolpix L310
Toto je moja prvá voľba. Je to podobný foťák, aký má aj Peťo a ktorý sa mne osobne rozhodne pozdával a fotilo sa mi s ním dobre. Rozhodne veľmi sympatická je tiež cena.
Špecifikácia

Nikon Coolpix L810
Ďalšou voľbou je ďalší Nikon. Má väčší zoom, otázkou však je, či je to potrebné. Fotí aj 3D fotografie, no táto informácia mi príde akosi zbtočná, pretože o to veľký záujem nemám.
Okrem toho je trochu drahší a našla som ho len v červenej a modrej...
Tiež som na neho akosi našla neveľmi potešujúce recenzie.
Špecifikácia

Olympus SP-620UZ
Napokon je tu Olympus, ktorý mi ukázal brat a ktorý by si chcel on kúpiť. Lákavá je cena, no s Olympusmi vôbec nemám skúsenosti.
Špecifikácia

Bola by som rada ak by sa vyjadril niekto, kto má skúsenosti s tými foťákmi, nejaké pre a proti by ma určite potešili. :)


Nespokojná....

6. listopadu 2012 v 20:38 | Chloë Noir
Hrozné, hrozné! Je to katastrofa! Držať znovu ten môj maličký kompaktík a pokúšať sa o fotky po tom, čo som už čo-to pofotila s niečím lepším...
Vedela som, že je chyba to robiť, človek si rýchlo zvyká na luxus ale potom je problém zvyknúť si na to, čo bolo predtým.

Môj milý Kodak mi akosi...prestáva stačiť. A ja prestávam byť spokojná. Už to nie je ono a naše cesty sa zrejme začínajú rozchádzať. Vlastne už zrejme začali, pretože ja som sa začala obzerať po novom miláčikovi. Lepšom. A popravde, jedného už mám aj vyhliadnutého. Tiež nie je dokonalý a od zrkadlovky má ďaleko, ale je lepší a tiež aj pohľadnejší.

Chudák, to mi zrejme nikdy neodpustí, po všetkých tých spoločných rokoch. Ale jednoducho... Raz to prísť muselo.
Rozhodla som sa. Jediné na čo čakám je doplnenie finančnej zásoby, pretože na splátky ho brať nechcem...to sa neoplatí.

Takže si vlastne spravím vianočný darček pre seba.
No kým môjho nového miláčika skutočne nebudem držať v rukách, dovtedy nič viac prezrádzať nebudem. Nakoľko je možné, že z toho napokon aj tak nič nebude (čo sa dúfam nestane!) alebo sa nakoľko na poslednú chvíľu rozhodnem pre iné zlatíčko. Takže sa nechajte prekvapiť.

"Tam sedia čerti!"

1. listopadu 2012 v 12:09 | Chloë Noir
Bolo to 20.10.2012...

Boli sme dohodnutí a stretli sme sa na stanici. Než sme však nastúpili na 16-tku, zabeli sme do Lidlu, aby som náhodou po ceste neumrela hladom.
Ja a meniaze to nie je celkom dobrý nápad a v ten deň som sa rozhodla dopriať si trochu luxusu. No hoci sladkosti a malinové pivo (chcela som ho ochutnať..také pekné ružové :D) boli nakúpené, stále chýbalo niečo, čo by skutočne utíšilo hlad.
A tak som sa rozhodla trochu viac sa vybodnúť na názory okolia a kúpila som si párky vo fľaške. To ste mali vidieť tie pohľady, keď som sedela v čakárni na stanici a zo slaného nálevu si vyberala párok za párkom a s chuťou ich papala. No čo...bola som hladná. :D A aspoň som v požieraní párkov na verejnosti nebola sama :D
A keď som sa napapala (a pokombinovala slané, sladké a všetko možné :D), išlo sa ďalej.

Som kto som alebo Chloë Noir sa predstavuje...

31. října 2012 v 10:29 | Chloë Noir
...znovu

Blogujem už...dlho. Pravidelní návštevníci o mne už zrejme dávno majú spravený nejaký ten obraz a možno aj tí náhodní okoloidúci si aj z dizajnu a menu môžu čo-to vyvodiť. Ale povedala som si, že som sa predstavovala už tak neskutočne dávno. A niektoré veci sa za ten čas zrejme trochu zmenili.

Takže, kto vlastne som?
Som 22-ročné dievča zo šaleného východu, ktoré však dúfa v to, že sa odtiaľto raz dostane a bude bývať niekde v zahraničí. Fanúšik Slovenska teda veľmi nie som, napriek tomu, že mi tašku zdobí slovenský znak. Ale netešte sa, je to len logo nášho fóra.
Nedávno som sekla so školou a spravila krok do sveta dospelých, takže zo študentky je lacná pracovná sila. No práca z človeka dospeláka nespraví, pretože napriek tomu som stále rovnaké dieťa ako aj predtým, no teraz bohužiaľ s minimálnym voľným časom. Makám "od vidim do nevidim", ale...snažím sa o pozitívne myslenie (trochu ťažké pre pesimistu, ale čo už).
Momentálne som šťastne zadaná, prvýkrát skutočne zamilovaná a celý môj život, hoci nedávno zažil pomerne ťažké obdobie, sa znovu začína navracať do normálnu. Teda aspoň takého relatívneho.

Návrat k jednoduchosti

30. října 2012 v 15:19 | Chloë Noir
Ťažko sa znovu zvyká aj na to, čo bolo kedysi tak bežné.

Ísť vonku nenamaľovaná, len v kapsáčoch, tričku a mikine, s vlasmi stiahnutými v cope, drdole či zapletenými vo vrkoči...ak nepočítam venčenie psa, cestu do obchodu či vynesenie smetia, tak sú to už roky, čo som sa takto (ne)nahodená vybrala medzi ľudí.
Posledných pár rokov som možno až priveľmi dbala na svoj zjav. Kedykoľvek som sa vzdialila zo "svojho teritória", vždy som sa poriadne nahodila - do školy, do mesta či hoc aj ku babke. Nebolo to preto, že som snáď mala nutkanie vyzerať dárk & ívl, ale jednoducho preto, že som sa tak oblečená cítila vždy najlepšie a sama sebou. A vyberanie outfitov bolo síce občas o nervy, ale aj tak ma to bavilo. A vlastne ešte vždy sa tak cítim najlepšie a ešte vždy ma to baví.
No toto obdobie prinieslo zmeny aj v mojich každodenných outfitoch.

A život beží ďalej...

19. září 2012 v 8:56 | Chloë Noir
Ach tie zmeny. Udialo sa ich za ten krátky čas skutočne mnoho.
Bohužiaľ nemám čas na nejaké rozpisovanie sa, takže to vezmem stručne. Už nie som študent, teraz už makám. A to doslova. Kto niekedy robil vo fabrike, ktorá vyrába autodiely, alebo vlastne aj pri inom páse, vie o čom hovorím, no ja som predsa odhodlaná a minimálne tri mesiace tam chcem vydržať. Je to nová skúsenosť, najmä pre niekoho ako ja, kto celý čas vysedával len doma a nič nerobil :D
Teraz musím makať, stáť 8 hodín (+cesta busom, ktorý je stále plný) na nohách. Ale povedala by som, že sa začínam celkom chytať.
Lenže toto rozhodnutie, vymeniť školu za prácu, prišlo s veľa problémami. Niektorí vedia asi až pridobre o čom hovorím, pretože v ťažkých chvíľach stáli pri mne. Bez Peťa a Gabi by som to asi neustála, za čom som im obom neskutočne vďačná. ♥
Bola som už zbalená, pripravená na odchod, po tom, čo mama zareagovala...vlastne tak, ako som aj čakala, hoci som si potom neskôr začala robiť nádeje, že moje rozhodnutie pochopí. Nepochopila. Predsa som však ostala doma, čiastočne kvôli babke ale najmä kvôli Dennymu.
S tým sa však spája kopa ďalších problémov, ktorými tu však teraz nikoho zaťažovať nemienim.
Každopádne sa to celé trochu upokojilo, no to, čo som spravila, rozhodnutá nadobro opustiť tento byt, už zmeniť nemôžem.
Zbavila som sa všetkého - všetky kresby, papiere, texty...všetko čo som v podstate nepotrebovala. Jediné čo mi ostalo sú linearty k tej mange, s ktorou teraz zrejme už skutočne tak skoro ani nezačnem, a ktoré som mala pekne úhľadne založené. Inak mi všetko ostalo len tu na blogu.

Pauza, koniec či len zmena?

6. září 2012 v 23:45 | Chloë Noir
Ešte som ani poriadne blog znovu nerozblehla a asi ho znovu pozastavím.
Prečo?
Popravde, bolo by to na dlhé, obšírne vysvetľovanie, ktorým vás nechcem zaťažovať. A ni si to sama nechcem pripomínať, hoci je vážne ťažké na to nemyslieť. Posledné mesiace boli...skvelé. Užívala som si šťastie, ktoré ma postretlo, no aj isté obavy, ktoré s ním prišli. No za tým všetkým bol tieň niečoho, čo ma trápilo viac, hoci som to všetko potlačila do úzadia.
Áno, nechcela som sa tým zaťažovať, ani na to myslieť.
Je to však už neodvratné, už sa nedá viac unikať a najbližšie dni budú zrejme veľkým prevratom v mojom živote. Dobrým? Ťažko povedať. Zrejme však skôr nie ako áno.
Bude to však nový začiatok, možnosť, ako sa konečne naučiť stáť na vlastných nohách...teda aspoň čiastočne. Ale bude to ťažké, toho som si dobre vedomá rovnako ako aj toho, že je moja vina, že sa musím vzdať pohodlného života. Som však len človek a každý robí chyby. A okrem toho, nie je to len chyba, je to aj moje rozhodnutie. Áno, možno to oľutujem a potom môžem nadávať na to, že sa to posralo. Vlastne nie...potom môžem nadávať na seba, že som to posrala.
Ale čo už, na chybách sa treba učiť a nie sa nimi nechať zničiť, nie je tak?

Nie je to však toto moje rozhodnutie, ktoré mi robí starosti, ako skôr reakcia okolia, ktoré to možno nepochopí a bude proti. Ale je to predsa môj život, mám predsa právo na vlastné rozhodnutia a vlastné chyby.

Jednoducho, neviem povedať, ako to bude s mojím časom, mojim prístupom na internet a všetkým okolo, takže ma tu veľmi nečakajte.
Dokonca aj od RPG si zrejme dám pauzu, nechám Alexu na čas odísť...
Ach jo...bude to ťažké...

Všetko najlepšie, Collosseum

26. srpna 2012 v 17:19 | Chloë Noir
Košické útočistko pre punkáčov, hardcorákov, metlákov a všetky podobné indivítuá holdujúce skvelej hudbe - Collosseum, oslavovalo už siedme narodeniny. A ako sa to stalo tradíciou, opäť tieto narodeniny sprevádzalo nielen lacné pitie ale najmä vystúpenie hneď niekoľkých skvelých kapiel.
Akcia bola rozdelená na dva dni - piatok a sobotu.
Niečo také som si ani tento rok nenechala ujsť a tak sme tam opäť spoločne s Peťom v piatok zavítali. Ako inak, kapely sú často najlepšie naživo a ja som sa tešila najmä na vystúpenie dvoch - Retarded Fish a Alternatiwe.

Kov a plamene

22. srpna 2012 v 11:19 | Chloë Noir
Konečne som sa odhodlala ľahnúť si skôr a tak ma čakalo nejakých sedem-osem hodín spánku. Spokojne som si teda spala, keď mi zrazu pod zavreté viečka začalo prenikať podivné modré blikajúce svetlo a do uší nejaký hluk a hlasy. S nespokojným zamrnčaním som sa otočila na druhú stranu, no blikanie neustávalo, hluk tiež nie a keď som otvorila oči videla som, že celá izba je rozosvietená na modro a že môj brat stojí pri okne a pozerá von.
"Čo sa deje?"
"Horí auto."

Piatok trinásteho

14. července 2012 v 1:45 | Chloë Noir
Piatky trinásteho som zvyčajne (zrejme na rozdiel od väčšiny) radila medzi moje obľúbené dni. Zvyčajne sa mi počas nich darilo a ja som bola jednoducho rada.
Ale ten dnešný...ach jaj.
Začalo to už večer predtým, keď sme kvôli počasiu zrušili piknik, ktorý mal tento piatok byť. Potom som zaspala, odkrytá a pi otvorenom okne (nie je v týchto dňoch v noci práve teplo). A zaspala som aj ráno a tým sa celý môj plán trochu posunul.
Pokračovalo to nešikovnosťou, narezaným nechtom a krvavým malíčkom. Ale kto by čakal, že žiletka, ktorá je na chĺpky akoby tupá, prejde nechtom ako maslom? Auč. Našťastie to nie je až také hrozné, akurát to už bolí len pri dotyku a musím dávať pozor, aby som sa tým malíčkom niekde nezachytila. Alebo zase nerozhodla ním poškrabať.
Potom, keď som sa rozhodla ísť sa do kúpeľne maľovať - vypadla elektrina. A pre väčšiu srandu hneď v celom paneláku. Veď prečo nie? Čo je lepšie, ako keď ste na compe a zrazu vypnú elektrinu? Našťastie som tam nebola ja ale brat. Ale aj tak...
Samozrejme, pri nalievaní vody išla polka mimo a celkovo som dnes bola ako ľavá :D
Neskôr mi ešte aj začalo tiecť z nosa (to mám z tej chladnej noci).
A napriek tomu a ďalšiemu inému môžem povedať, že to bol jeden z najvydarenejších piatkov...a možno aj celkovo dní. Pretože potom...prišiel Peťo. Boli sme so psom, pozreli tri skvelé filmy (je z neho síce trochu kostený vankúš, ale aj tak pohodlný :DDD), napchávali sa pizzou a potom aj čipsami (hmmm..niekto tu vážne podporuje moj rastúci vankúšik :D) a celkovo sa ehm...bavili.
Jednoducho skvelo strávený deň, ktorý napriek malým nepríjemnostiam dopadol úžasne a za ktorý som vďačná. Až bola škoda, že to muselo skončiť. Ale čo už. Prešov je ďaleko a cesta domov niečo trvá, takže o deviatej prišlo rozlúčenie.
Už len dúfať, že sa naskytne ďalšia príležitosť si niečo také zopakovať.





Zmena je život

8. července 2012 v 0:18 | Chloë Noir
To nie je žiadna novinka. Ľudia sa menia, mení sa ich výzor, menia sa ich názory.
A mení sa aj samotný život.

A čo sa zmenilo u mňa? Pomerne dosť vecí, no niektoré nestoja za zmienku a o iných sa zmieňovať nechcem.
Ale jedna zmena za zmienku rozhodne stojí.
Čo sa budem vykecávať, snáď to pochopíte aj z fotky.

______________________________________________________

Nič už nebude také, aké bývalo...

31. prosince 2011 v 10:35 | Chloë Noir
Bola som nadšená. Bolo to skvelé vidieť toľko vecí, ktoré sa mi spájali s detstvom a dospievaním, vecí, ktoré mi dali tak mnoho a ktoré mi pomohli prekonať ťažké obdobia.
Tešila som sa, že sa môžem vrátiť späť a opäť zažiť ten skvelý pocit. Kto prepadol kúzlu RPG stránok snáď bude vedieť o čom hovorím.
Ten pocit, keď sa zoznamujete s niekým koho v skutočnosti nepoznáte a možno ani v živote neuvidíte, keď spoločne vytvárate priateľské puto a zažívate najrôznejšie dobrodružstvá, keď nechávate fantázii voľný priebeh a vytvárate pomocou iných jeden krásny príbeh. Ten pocit je úžasný.
A práve po tomto pocite sa mi tak veľmi cnelo.
RPG bola vec, ktorá ma pravdepodobne najviac inšpirovala v písaní. A keď som odišla, vytratila sa tým aj moja najväčšia múza.
Keď som zistila, že Belfirin funguje, bola som nadšená a okamžite som sa registrovala. Tešila som sa na hranie, ale...
Krutá je ruka osudu...Ponúkla mi ilúziu, ktorej som uverila. A keď sa ukázala pravda ostalo len sklamanie...

Poe na tretiu

21. prosince 2011 v 21:11 | Chloë Noir
Aj keď Vianoce neuznávam, akosi som im neunikla.

Nech sa na to pozerám akokoľvek, som jednoducho knihomoľ. A včera sa moja skromná knižnica opäť rozrástla. A to o skutočné poklady.
Pretože ako inak nazvať Poe-ove diela, ak nie pokladom?
Jedno z toho sú Príhody Arthura Gordona Pyma a ďalšie dve sú anglické The Pit and the Pendulum a Tales of Mystery and Imagination (aspoň si potrénujem :) ).
Som neskutočne nadšená, ani si neviete predstaviť ako veľmi.
Gabika skutočne veľmi, veeeeeeeeľmi ti ďakujem, veľmi si toho vážim :)

Trochu veterno

16. prosince 2011 v 21:01 | Chloë Noir
"Pre oblasť Vysokých Tatier platí výstražná predpoveď 3.stupňa. V exponovaných častiach bude vietor dosahovať nárazy orkánu až cez 40 m/s."
No teda...to je nám skutočne "krásne" počasie. Pre Košice a okolie sú to našťastie "len" nárazy vetra s rýchlosťou 15 až 23 m/s.
S tým neustálym dažďom...ach, škoda slov.

Je polovica decembra a sneh nikde. Len dážď alebo hmla. Toto je teda otravná zima.
Ale dnešok je už skutočne vrchol. Taká fujavica....
Rozmýšľam, či si mám dať psa na vodítko a púšťať ho ako draka, alebo ho pustiť a dúfať, že sa vietor obráti a priveje mi ho späť....

Milááášik...

4. prosince 2011 v 17:35 | Chloë Noir
S hrdosťou vám chcem oznámiť, že štvrtok 1.12.2011, pribudol do našej skromnej rodinky nový člen: Asu-chan.
Ešte aj teraz, sediac za klávesnicou a píšuc tieto slová tomu nedokážem poriadne uveriť. Samozrejme, túžila som po ňom už pomerne dlho, no nikdy som skutočne ani nedúfala, že by sa sen mohol stať skutočnosťou...rozhodne nie tak skoro.
Ale stalo sa...

Kasumi dvojčatá trochu inak

16. listopadu 2011 v 11:19 | Chloë Noir
Dvojčatá Ryuu a Ryo nie sú pre pravidelných návštevníkov môjho blogu zrejme úplne neznámi. Ich obrázkov tu mám až-až.

Nedávno tu bol obrázok od Miharu, kde okrem Midori a Rena boli aj dvojčatá.
Tentoraz tu sú dvojčatá opäť..ale trochu inak :D

Prekvápko..pre mňa :)

6. listopadu 2011 v 9:49 | Chloë Noir
No, želania sa predsalen niekedy plnia. A tak sa moje nenápadné maličké želanie, vyslovené v podstate do vetra tiež splnilo.
A tak vám tu teraz predstavujem prekvapenie od milej Miharu - moje postavy jej rukou.
Neuveriteľne ma tým potešila, pretože jej kresby a jej štýl sa mi veľmi páčia :)
Arigatoooooo gozaimasu :)


P.S: Druhýkrát som sa zaľúbila do Rena :D

Happy Halloween

31. října 2011 v 10:59 | Chloë Noir
Tak a máme tu Halloween. Ja sa o chvíľu poberiem pomaly chystať do mesta, no akosi mi trochu vadí, že počasie vyzerá, ako vyzerá. Minulý rok sme nemali problém vyjsť von bez bundy, no teraz to tak nádejne nevyzerá. A tak len dúfam, že pre zmenu slniečko vykukne.
No, každopádne, teším sa a môžem vám prezradiť len jednu vec...budú aj fotky! :D :D

No, ale nateraz len dve zaželania:

!Vlastná výroba - Nekopírovať bez súhlasu a uvedenia zdroja!


Nejaký nápad?

17. října 2011 v 10:19 | Chloë Noir
Článok s fotkami číslo 300 sa pomaly blíži. A aj keď sa mi nepodarí dodržať to, čo som si naplánovala pôvodne, predsa by som chcela na toto okrúhle číslo niečo špeciálne.
Avšak..som akosi bez nápadu, bez inšpirácie...

Netuším, čo by to špeciálne malo byť, a tak sa obraciam na vás...máte nejaký nápad na fotenie? :p

Aj smutná melódia dokáže občas vyčariť úsmev

12. října 2011 v 19:46 | Chloë Noir
Kráčali sme mestom, rozprávali sa a smiali.
Bol to príjemný deň, aj napriek chladnému počasiu, ktoré nedokázali zmeniť ani slnečné lúče.
Zrazu mi do uší prenikli povedomé tóny...
Spomalila som krok a napokon zastala. Gabi na mňa spýtavo pozrela.
Tú melódiu, ktorá sa rozoznievala po ulici, som poznala. Bola som si istá. Ale odkiaľ? Čo to bolo za pieseň?
Zamyslene som hľadela na otvorené okno, z ktorého smutné tóny vychádzali a potom som si spomenula...

V podstate to nie je nič zvláštne, no napriek tomu trochu prekvapivé...
Predsalen...melódia z Naruta v strede mesta...to sa často nestáva. A mňa, ako nadšeného anime fanúšika to skutočne potešilo a spríjemnilo deň.
 
 

Reklama