Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Me and My Life

Ako blesk z jasného neba...

12. dubna 2013 v 17:43 | Chloë Noir
..zasiahla ma ďalšia choroba. Otravné, vskutku otravné.
Včera som sa vybrala do Prešova, no už keď som sa po nočnej prebudila pocítila som akési škrabanie v krku. No, nebudem klamať, tušila som, že čo príde, ale že to bude mať taký rýchly priebeh? Kým som sa vychystala a došla do Prešova bolo škrabanie v krku ešte otravnejšie a pridal sa k nemu aj plný nos.
Ale nejako som sa to snažila prežiť, hoci sa mi veľmi nedarilo.
Aspoň na začiatku to bolo vcelku v pohode. Zviezla som sa taxíkom k jeho škole (lebo áno, aj v Prešove by som bola schopná sa stratiť :D), kde som ho počkala a potom ho donútila, aby mi ukázal triedu :D Ha, áno, som zvedavá :D

GothCam

1. dubna 2013 v 22:19 | Chloë Noir
...alebo keď nejde internet, treba sa zabaviť inak.
Popravde, smiešno mi nebolo ani tak z toho, ako tie fotky vyzerali, ako skôr z Peťových poznámok k nim. :D


Ach, ale bolo super, skoro dva úžasné dni, ktoré by som si každú chvíľu bez zaváhania zopakovala...a dokonca aj tie chvíle, ktoré boli počas tých dní najhoršími. Vôbec, ale vôbec sa mi teda nechcelo odchádzať a navracať sa do tohto bezútešného prostredia. Asi jeden z najlepších a najvydarejenších víkendov.

Ja, on, my...

29. března 2013 v 0:37 | Chloë Noir
Čoskoro to bude už rok. Teda, ten čas ale letí, takmer sa mi tomu až nechce veriť.
Zažila som dosť veľa zmien...dobrých a aj...no, všeliakých iných len nie dobrých. A on bol rozhodne jednou z tých najlepších.
Bol mi oporou, keď som to najviac potrebovala, vypočul ma, nechal ma vyplakať a pokúsil sa ma rozveseliť. Spoločne sme sa smiali, rozčuľovali a vymýšľali blbosti. :D
Čo viac môžem chcieť?

A tu je zopár fotiek, ktoré, ak si dobre pamätám som ešte nedávala. Také...zo zákulisia :D
Jeho "zlý" pohľad...príde mi taký, že "dotkni sa jej a zabijem ťa" :DD
Možno práve preto sa ja tak spokojne usmievam :D


Zbohom víkendy...

18. března 2013 v 8:38 | Chloë Noir
Boli to v poslednom čase soboty, pre ktoré som žila. Pre ten jeden deň, ktorý sme každý týždeň mohli stráviť spolu. Náš deň. Nebolo to ideálne vídať sa len raz do týždna, ale keďže on študuje a ja pracujem, bolo to beztak najlepšie riešenie.
Už som sa zmierila s tým, že doma súkromie mať nebudem, že málokedy budú tie naše spoločné chvíle len naše, ale hoci mi to nebolo po chuti, zmierila som sa s tým, lebo sme aspoň mohli byť spolu.

Číslo 26

14. března 2013 v 19:31 | Chloë Noir
Pre niekoho obyčajná izba, ničím zvláštna, ničím výnimočná. Pre mňa však miesto, ku ktorému sa teraz už aj po tej krátkej dobe viaže dosť spomienok.
Izba, ktorá aj za tú krátku chvíľu zažila smiech aj plač, a ktorá videla možno viac než by mala.

Miláášik...

10. března 2013 v 11:23 | Chloë Noir
Tak, včera bol ten deň, kedy som sa zoznámila s niekým novým. Nebola to priamo láska na prvý pohľad, skôr také neisté obkukávanie. Prechádzala som okolo neho, zvedavo aj trochu s obavami, či to bude stáť za to. Či bude lepší, ako jeho predchodca. No to uvidím, až keď si to s ním poriadne odskúšam.
Ešte spolu úplne nevychádzame, nenavnadili sme sa na spoločnú vlnu a popravde...takmer vôbec sa v ňom nevyznám. Chce to čas, trpezlivosť a trochu sa spolu zžiť, no nie?

Čo by bolo keby...

16. února 2013 v 22:48 | Chloë Noir
...bolo všetko inak.

Veríte v osud, v to, že nie niečo predurčené, alebo ste skôr názoru, že život je skôr jedna veľká spleť náhod?
Nebolo to len raz, či sa mi mysľou mihli otázky Čo by bolo keby? Čo by bolo iné? A aká by som bola ja?
Ja osobne som názoru, že každý má v sebe nejké predpoklady akým a čím bude, no ak nie je nejaký spúšťač, tak môže byť aj úplne iný.
Nechcem tým pritakať napríklad známej fráze "gothikom sa človek rodí," pretože s tým, ako som už vyhlásila, nesúhlasím. Ale na druhej strane chcem veriť, že by goths, či iní čiernoodenci, skôr či neskôr aj tak zakotvili pri nejakom alternatívnom štýle.

"Teraz buď kreatívna!"

12. února 2013 v 23:59 | Chloë Noir
Porazili ma a ja som sa musela poddať. A teraz...budem musieť zapadnúť do stáda. Alebo predsalen nie?

O čom hovorím? O pracovných predpisoch, ktorým som sa doteraz čiastočne úspešne uhýbala. Totižto, u nás v práci je predpísané oblečenie - bezpečnostné topánky, biele nohavice a biele tričko. Topánky sú samozrejmosť a minimálne to tričko fakt muselo byť biele (hoci ťažko môžem nazvať bielou tú farbu, akej to tričko po týždni je). Neviem čo je na tom bezpečnostné, no asi je každmu už pri prvom pohľade na mne jasné, že fanúšikom bielen práve nie som. Biele tričko som prekusla a k tomu čierne kapsáče...jednoducho pohodička. Ale...krásne časy sa skončili.

Fotím, fotíš, fotíme

29. ledna 2013 v 17:39 | Chloë Noir
Nemám žiaden vymakaný foťák. Občas sa za toho môjho malého starého dedka (Kodak EasyShare LS753) aj hanbím, najmä ak si niečo fotím, príde niekto iný a vytiahne parádnu zrkadlovku...a ja si potom pripadám s tým svojím čudom ako nejaká socka. Plánujem nový foťák, ale to tiež bude len kompakt...či vlastne ultrazoom.
Viem, viem..."našpor si radšej na zrkadlovku..." Poznám počula som to už snáď od každého, kto nejakú vlastní. Štastní to ľudia, ale ja pri svojom plate nemám šancu. Nie, keď chcem nový foťák už tento rok.
Nepovažujem sa za fotografa...teda nie za takého. V pojmoch a technikách týkajúcich sa fotografovania sa cítim ako v španielskej dedine a nikdy som sa o to vlastne ani poriadne nezaujímala. Aj keď by som možno mala...

Prekliata choroba -_-

25. ledna 2013 v 0:45 | Chloë Noir
Nie je to irónia? Dvakrát som bola v zime fotiť...bez kabáta, v podstate dosť naľahko oblečená a raz dokonca aj v krátkom rukáve...ale bola som zdravá ako rybička. No keď chodím do práce, teplo oblečená, tak som predsa každý mesiac chorá. Už dva- či trikrát som bola na marodke...a to som nastúpila len v septembri. Pritom ja osm nikdy nebola ten typ, ktorý ľahko ochorie. Moje vymeškané hodiny v škole sa neraz rovnali nule...pretože som bola vždy zdravá.
Tak čo má toto znamenať? Rozhodol sa organizmus dohnať všetky tie choroby práve teraz? Lebo občas mám taký pocit. Už som sa tešila...wow, aspoň v januári nebudem chorá...a bum...v krku ježko, nos ako sob Rudolf. Úžasné -_-"
Príde mi to nefér...nikdy som nebola rada, keď som bola chorá...samozrejme, leňoším rada, ale ak si mám vybrať medzi takýmto zúfalým stavom a chodením do práce, tak práca určite víťazí.
Ach jo...

Rok 2012 vo fotkách

12. ledna 2013 v 22:10 | Chloë Noir
Je pravda, že minulý rok som toho veľa nenafotila. A ani som nenafotila nič, čo by bolo nejako dychvyrážajúce. No prezerajúc si fotky, rozhodla som sa s niektorými, podľa mňa najlepšími, podeliť. :)


Rok 2012

12. ledna 2013 v 9:00 | Chloë Noir
Rok 2012 sa niesol v znamení návratov do minulosti ako aj nových začiatkov. Celý môj život vlastne nabral nový smer a boli to po dlhom čase dosť veľké zmeny.

Ťažké rozhodnutie

5. ledna 2013 v 9:34 | Chloë Noir
Pre mňa ako pre amatérskeho "fotografa", ktorý už mal vyhliadnutého nového miláčika v radoch kompaktných foťákov, padlo rozhodnutie vzdať sa toho, čo som už mala na dosah ruky dosť ťažko. Ale myslím, že som sa rozhodla správne, keď som dala prednosť niečomu inému. Nového foťáku som sa nevzdala...len na mňa bude musieť trochu počkať.

Pre krásu sa...mrzne...

4. ledna 2013 v 10:49 | Chloë Noir
Ako vám určite neušlo, tento december bol veľmi prínosný čo sa fotiek týka. Možno je pravda, že je to tu tými fotkami už trochu presýtené, ale čo už, mňa to baví takže stfu.
Začalo sa to vlastne na ModelMayhem. Nakoľko som nemala prístup k azetkovskému mailu, na ktorý mi chodili aj notifikácie z tohto webu, nejako som na to pozabudla a k správe od Jozefa Masarika, ktorá mi bola poslaná som sa dostala až o taký mesiac neskôr.
Odpísala som a po dvoch dňoch dostala odozvu...a tak sa to všetko začalo.

Deň v Prešove

31. prosince 2012 v 11:07 | Chloë Noir
Už ani neviem koľko prešlo od mojej poslednej návštevy Prešova. Peťo je v Košiciach tak často a ja v Prešove tak málo. Hoci pravda, ja už cestujem za drahšie a tiež potrebujem zabezpečiť aj to, aby mal kto vybehnúť s Dennym.
No bola som pevne rozhodnutá, že počas tohto vianočného voľna tam jednoducho musím znovu zavítať. Vo štvrtok ani piatok to nevychádzalo, no sobota sa ukázala ako vhodná a tak som si privstala, vychystala sa, vyvenčila psa a o 10tej už čakala na na stanici na príchod autobusu.

Čoskoro uvidíte...2

27. prosince 2012 v 9:39 | Chloë Noir
Ešte som ani nezverejnila všetky fotky čo som chcela z minulého fotenia a už o chvíľu budem mať ďalšie. :D Vyzerá to pre vás dosť chabo, pretože sa zrejme na môj xichtík budete musieť v blízkom čase dívať veľakrát :D

Zaráža ma, ako nám to vychádza z počasím, pretože aj keď je zima, počas oboch dní boli plusové teploty, takže som až tak nemrzla :D
Tentoraz sa fotili dve série dnu a jedna vonku.
Opäť s Jozefom Masarikom. A mám pocit, že fotiek od neho tu ešte bude ajajáj :D

Takže, pre ochutnávku len tri fotky, každá k jednému outfitu. A prvá už upravená. :)


Čoskoro uvidíte...

16. prosince 2012 v 18:39 | Chloë Noir
Dnes som mala fotenie. Bola zima, bol sneh, ale bolo veselo a bolo super. Kvôli mojej nešikovnosti sme síce museli odísť skôr, než sme mali v pláne, ale aj tak je fotiek viac než dosť. Hoci na mnohých sa rehocem...Ale ako som písala, bolo veselo :D
Ale o tom neskôr a tešte sa na fotky.
A ja ďakuem Jožovi za skvelý výlet a parádne fotky. A rozhodne sa teším na ďalšie stretnutie :)

A nezamrzla som :D Dokonca mi ani nos neodpadol :D


A vďaka pravidelnému zohrievaniu ani prsty :D

Photo by Jozef Masarik

Portrét

9. prosince 2012 v 11:09 | Chloë Noir
Už dlho sa chystám ukázať vám niečo, čo ma pred pár mesiacmi tak neskutočne potešilo. Vlastne ma to teší doteraz.
Keď som jednej osôbke len tak v podstate zo srandy navrhla, nech nakreslí mňa, rozhodne som nečakala súhlas. Ale potešilo ma to a onedlho na to, som sa mohla tešiť pohľadu na svoju vlastnú tvár ale tentoraz zachytenú ceruzkou.
A že je milá Lucka, alias snowangel šikovná o tom rozhodne niet pochýb.

A čo sa stalo s kresbou? Nemám ju ani ja a už ani Lucka ale nechal si ju poslať Peťo. Ćo môže byť pre dievča potešujúcejšie?

Kresbu nájdete aj na blogu snowangel rovnako ako aj kroky, ako to postupne vyzeralo.

Čo viac dodať. Luci, skutočne ti veľmi krásne ďakujem, je to úžasné a mňa to neskutočne potešilo. Si vážne veľmi talentovaná :)

Mám v krku ježka

28. listopadu 2012 v 15:39 | Chloë Noir
Aspoň mám taký pocit. V hrdle ma škriabe až des a nos tiež nie je práve pokojný. Asi na mňa niečo lezie. No...ponáhľať sa ráno na bus zadychčaná a s ústami dokorán a jazykom po zem možno nie je práve najlepší spôsob ako si udržať zdravie, najmä keď okolo tej pol piatej ráno rozhodne vonku nie je práve najteplejšie.
A ešte k tomu si aj jeden zo zubov múdrosti zmyslel, že chce ešte trochu povyrásť a tiež ma trochu potrápiť. Nemohli by sa tie zúbky trochu umúdriť, keď sú to vraj zuby múdrosti?
A čerešnička na torte - zrejme obe najbližšie soboty budem tráviť v práci. Niet nad relaxačne strávený víkend, no nie? Veď načo oddych od ťažkej práce, načo víkend... -_-
Zbohom plány, možno sa niekedy v budúcnosti ešte uvidíme.
Ale blížia sa vianoce a aj my by sme mali mať nejaké to voľno...snáď.
Ako sa hovorí, keď sa sype, tak sa sype, ach jo.

Už nikdy viac...

25. listopadu 2012 v 10:29 | Chloë Noir
Sedím tu za počítačom, snažím sa dostať niečo do žalúdka a pre istotu mám neďaleko moje vedierko. Jeden nikdy nevie.
Ale jedno určite viem...nič okrem piva, vína alebo nejakého likéru už v živote piť nechcem. A aj to len v malých množstvách. Tiež viem, že alkohol síce odbúrava niektoré bloky, ale s niektorými nepohne ani ten. Som zvedavá, či by som niektoré veci, čo som spravila, bola schopná spraviť za triezva. Vlastne nie, skôr či ich budem vedieť teraz spraviť aj za triezva. :D
A zistila som, že keď som opitá, tak sa smejem. Veľa, veľmi veľa sa smejem. Na každej malej prkotine sa musím rehliť. Kým mi nepríde zle. To je potom už iná sranda :D Okrem toho som aj tvrdohlavá a je ťažké so mnu pohnúť, aspoň čo si pamätám. Vlastne na to, že som nebola schopná sa postaviť (teda, možno by som aj bola, ale radšej som to neskúšala :D) si pamätám skoro všetko, aj keď neviem, či je to výhoda alebo nevýhoda. Ale rozhodne to bol trapas. Totálny. A trochu som to prehnala.
Ale už nikdy viac.
Nechápem čo ľudí tak rozne baví na tom, opíjať sa. Mne toto prvýkrát úplne stačilo. Je to otrasný pocit a teraz je mi tak zle, až je mi z toho smiešno.

 
 

Reklama