Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Me and My Life

Strašenie na povale a nezvyčajný kúsok kultúry

4. července 2015 v 22:45 | Chloë Noir
Sobota, sobota. Čo je lepšie ako trochu voľna po náročnom pracovnom týždni?
Dnes som neleňošila len tak, s vyloženými nohami. Po dlhom, dlhom čase sa nám s Michalom podarilo skutočne sa dohodnúť na fotení. Prvýkrát sa mi ozval na Fotopátračke pred niekoľkými rokmi. No stále do plánov niečo vošlo, buď jemu alebo mne. Raz sme boli v meste, no potom nejako konverzácia upadla. Pred časom sme sa opäť vrátili k písaniu a dnes nastal ten historický okamih, deň D. Deň, kedy sme konečne zrealizovali fotenie. :D
A že to stálo za to!
Prišiel s nápadom, že sa zahrám na ducha. Biele šaty, ktoré mi nejakú dobu už stáli v skrini tak konečne mali svoju premiéru a bola som neskutočne rada, že som raz v sekáči zhrabla ten kúsok bielej sieťoviny (a samozrejme, že som ho dnes zbalila).
Miesto vybral skutočne vhodné. Starú povalu v jednej budove v meste. Trochu sme si počkali, kým nám prišiel otvoriť Michalov kamarát, tiež fotograf Igi Petrilla, ktorý v tej budove má aj svoj ateliér. Trochu sme si aj pokecali...veľmi sa mi páčili jeho nápady, škoda, že niektoré nápady nám vnúkol až keď sme sa vrátili z povaly. :D

Nevadí mi, že som prišla o priateľa...

3. dubna 2015 v 23:16 | Chloë Noir
...mrzí ma, že som prišla o dobrého kamaráta.

Mám za sebou dva vzťahy. Jeden dvojročný a jeden pármesačný. Oba však mali niečo spoločné - v oboch som sa dala dokopy s kamarátom.
Než som sa dala dokopy s Peťom, bol to môj najlepší kamarát, takmer ako brat, moja spriaznená duša.
Keď sa mi vyznal, dostala som strach. Mám to v pamäti úplne čerstvo... Povedal mi to, keď sme sa lúčili na stanici. Keď odišiel, zložila som sa. Ledva som došla na vlastnú zastávku a tam som sa rozplakala. Nevadilo mi, že na mňa každý pozerá, plakala som a nevedela prestať, kolená sa mi triasli a bola som vydesená. Bol pre mňa neskutočne dôležitou osobou, jednou z najdôležitejších osôb v mojom živote a hoci ma tie slová na jednej strane potešili, na druhej strane práve, kvôli jeho dôležitosti, ma aj desili.
Môj strach sa mohol zdať niekomu iracionálny, no napoko, to, čoho som sa tak neskutočne bála sa aj vyplnilo. Dali sme sa dokopy, všetko bolo fajn a potom ... potom to skončilo.

Nedeľná pohodička

29. března 2015 v 22:02 | Chloë Noir
Po dlhšom čase som znovu vyrazila von a nebolo to na fotenie.
S Vladom, s ktorým som už bola neraz aj fotiť, si cez Facebook píšeme snáď každý deň, no veľmi sa nám zatiaľ nepodarilo dohodnúť sa na nejakom stretku, ak nešlo o fotenie. Jarná burza, ktorá sa dnes konala na Hlavnej bola teda dobrou príležitosťou ako to trochu dohnať.
Stretli sme sa o jednej a vybrali sme sa na miesto konania burzy. Ľudí tam bolo pomenej, no postupne sa zbiehali ako predávajúci, tak aj kupujúci.

The old, old Doctor...

18. března 2015 v 19:40 | Chloë Noir
Pred nejakým časom som spolu s kamarátom Markusom a jeho priateľkou Juki začala sledovať Doctora Who - pekne od začiatku. Všetci traja sme vcelku veľkí fanúšikovia Doctora, jeden čas som u nich sledovala najnovšie časti, kým som nemala internet a tak sme si povedali, že by to mohlo byť zaujímavé.

Odhoď hanbu...

15. března 2015 v 0:20 | Chloë Noir
...aj podprsenku...

Kam sa podelo to hanblivé dievča, čo malo problém vyzliecť sa aj pred lekárkou, ktorá ho poznala už odmalička, či dokonca pred vlastným priateľom? Dobrá otázka.
Asi to dievča prišlo na to, že vlastne nechápe celý ten rozruch okolo niektorých častí ženského tela, a že tie časti sú vlastne celkom pekné a fotogenické.

Šťastie? V láske zrejme nie

9. března 2015 v 19:54 | Chloë Noir
Určite sa pýtate, kde sa zase flákam. Nuž...doma a v práci, kde inde? :D
Tentoraz už žiadna výhovorka, jednoducho neboli nápady, ani nejako chuť. Jediné čo sem mohlo pribudnúť by boli fotky alebo denníčkové záznamy. Tých fotiek sa mi riadne veľa nazbieralo a denníčkové záznamy? No, o niečo málo sa môžem podeliť.
Napríklad môžem prezradiť, že môj druhý vzťah sa už skončil. Na narodeniny aj valentína som ostala sama, len so svojimi myšlienkami.

Trikrát hurá...

6. ledna 2015 v 19:57 | Chloë Noir
...Chloinka má konečne internet!

Už som sa začínala obávať, že sa nedočkám (hoci to bolo aj mojou vinou, lebo som bola trochu lenivá to riešiť :D), ale napokon sa to predsalen podarilo.
Konečne nie som odkázaná na iné počítače alebo internet v mobile (ktorý mi bol pri blogu akurát tak na dve veci. Ale aspoň rozpísané články sa dali zverejňovať).
Je to super, aj keď sa stalo zase drobné nešťastie. Baterka od netbooku mi odišla do večných lovíšť, našťastie netbooky a notebooky dokážu fungovať aj bez nej. Akurát som viazaná káblom.
Ale to nie je nič hrozné. :)

Kam sa podela Chloë Noir?

17. prosince 2014 v 18:28 | Chloë Noir
Kam? Kam? To je otázka.
A odpoveď?
Stále rovnaká. Net mám v mobile a tým to hasne, oxidujem skôr na Facebooku (lebo aplikácia, to je luxus :D).
Snáď sa to čím-skôr spraví, hoci...ak mám pravdu povedať, ani mi ten internet až tak veľmi nechýba. Rada by som si pozrela nejaké videá či fotky, prípadne niečo dobré stiahla a konečne dočítala niektoré mangy no inak...
Poriadne ani niet času.
Veľa sa toho zmenilo v mojom živote. Teda, až tak veľa nie, no boli to zase väčšie zmeny.

Chaos v hlave...

1. listopadu 2014 v 11:18 | Chloë Noir
Hodiť niektoré veci za hlavu, prestať na to myslieť či sa tým trápiť... To sa ľahšie povie ako spraví a občas mi už tie reči aj trochu lezú na nervy.
Nedá sa len tak zabudnúť na to, čo bolo, hoc ako by človek chcel. Ešte aj môj vlastný mozog je proti mne - sny si nepamätám už niekoľko rokov, ale práve, keď sa mi sníva o tom, že s Peťom sa všetko utriaslo, že sme sa dali znovu dokopy, tak samozrejme, tú podpásovku si zapamätať musím.
A potom tu je aj moje novoobjavené svedomie, ktoré ma mučí zakaždým, keď idem von s niekým iným.
A potom sú tu niektorí, ktorí nevedia celkom pochopiť čo znamená veta - potrebujem čas, momentálne hľadám len kamarátstvo a chcem človeka najprv poriadne spoznať, než si s ním niečo začnem.
Neveim si k človeku vytvoriť vzťah, pokiaľ ho nepoznám dlhšie, nezávisle od toho, koľko toho máme spoločné...

Nový domov a nová práca

27. října 2014 v 12:44 | Chloë Noir
Po príchode z Anglicka ma čakala pomerne nemilá správa. Domácim sa podarilo predať byt, takže bolo načase začať si zháňať niečo nové.
Nebolo to ľahké, miestami ma už chytala panika, či nájdem niečo vhodné a za dobrú cenu. Ak som aj našla niečo schopné, niekto mi to vyfúkol spred nosa. Predsalen...v septembri nie je ľahké nájsť izbu na prenájom, keď to isté hľadá aj celá kopa študentov.
Ale zadarilo sa.
Keď som už strácala nervy a pomaly nevedela, čo robiť, narazila som na ponuku izby na Ťahanovciach. Mala som ísť na obhliadku v nedeľu. Už som si povedala, že keď to bude aspoň trochu dobré, tak to beriem, lebo keby mi aj toto niekto vyfúkol, tak sa mi už míňali možnosti.

Zazvonil zvoniec...

14. října 2014 v 21:23 | Chloë Noir
...a rozprávky je koniec...

Všetko má svoj koniec...aj láska...
Stalo sa to. Niežeby som to vôbec nečakala, no nečakala som to teraz, nečakala som to takto...
Po dva a pol roku nastal koniec, skončila rozprávka, ktorá mi síce občas spôsobovala stresy, no robila ma šťastnou.
Už nejaký čas som tušila, že niečo nie je v poriadku. Mala som neblahé tušenie, že ten vzťah už nie je tým, čím býval. A očividne som sa nemýlila.

A výlet sa predlžuje...

18. srpna 2014 v 22:07 | Chloë Noir
Hoci som už dávno mala byť podľa pôvodnej dohody doma, tak sa tak nestalo. Okolo mňa je ešte stále hotelová izba, do práce ešte stále chodím inde a ak sa rozhodnem zamieriť do mesta, tak stále nevychádzam z údivu.
Oxford je krásny a nesťažujem sa, že sa rozhodli ma tu nechať do konca mesiaca. Samozrejme, občas mi je trochu dlho, ale sú veci, kvôli ktorým sa domov ani neteším. A práca je samozrejme jedna z tých vecí.
Už teraz viem, že ma po príchode čaká opäť tá nenávidená štvorsmenka. Čaká ma tiež to neustále uháňanie sa. Tu je to o niečo pokojnejšie, aj keď nemám pevnú pracovnú dobu a som tam podľa potreby. Čo je niekedy len pár hodín a niekedy od rána do večera. Ale nie je to také zlé. Stále však tápeme v tme...
Ale dosť o práci, to sem nepatrí.
Víkendy sa zvyčajne snažím tráviť v meste.
Prvý víkend som už spomínala tu. Druhý týždeň prešiel podobne ako ten prvý. Akurát som sa zoznámila s jedným poliakom, s ktorým sa môžem baviť po slovensky, čo je úplne super. Okrem toho, rád fotí a učí sa fotiť aj ľudí, takže máme na pláne na víkend nejaké to fotenie.
Inak to bola v podstate len práca a pobyt na hoteli. Zaujímavejší bol už asi len piatok, nakoľko kolega, ktorý ma tu nosí do práce a naspäť letel v piatok domov a vrátil sa až dnes. Takže som bola odkázaná na seba.

__________________________________________________

Prvý týždeň v Anglicku

10. srpna 2014 v 16:10 | Chloë Noir
Prešiel už týždeň, odkedy som dorazila do Anglicka. Teda...takmer týždeň.
V pondelok ráno - v deň odletu, som bola na nohách už skoro ráno. Nevedela som sa dočkať a bola som samozrejme aj dosť nervózna.
Vyrazila som do firmy. Na chrbte vak v ruke kufor. Nebola to práve sranda, oboje bolo teda vážne dosť ťažké. :D
V firme sme sa ešte zdržali, prezerajúc nejaké zlé kusy a až potom sme sa nechali odviesť na letisko.
Všetko prebehlo vcelku rýchlo a bezproblémov, ale tak košické letisko je vcelku malé (čo som si ešte viac uvedomila, keď sme dorazili do Lutonu :D).
Čoho som sa obávala asi najviac bol samotný let. Nebála som sa ani tak toho, že by sa niečo mohlo stať (čo je inak vcelku prekvapivé O.o), ako skôr toho, že mi bude zle.
Ale nebolo. Akurát trochu, keď začalo lietadlo štartovať, pretože som zacítila naftu (alebo niečo také), to však rýchlo prešlo. A potom sa lietadlo pohlo. Pomaly sa rozbiehalo a napokon sa odlepilo od zeme - a ja som bola úplne uchvátená sledujúc, ako sa všetko pod nami zmenšovalo.
Bol to neskutočne nádherný pohľad a ja som mala foťák samozrejme pripravený (a niekoľkokrát som sa uisťovala, či môžem fotiť :D). Celá tá krajinka vyzerala ako pozliepaná z rôznych "látok". A oblaky...oblaky boli nádherné pri pohľade zhora. Ako malé ovečky...

Za hranicami...

31. července 2014 v 17:08 | Chloë Noir
Nie som dobrá v rýchlom rozhodovaní. Najmä ak ide o niečo, čo som ešte neskúsila. Prepadám panike a ťažko si udržiavam chladnú hlavu, pretože sa vo mne zvyčajne bije nadšenie z možnosti poznávať, ako aj strach z neznámeho.
Takže opýtať sa ma len tak zrazu, či by so nešla na budúci týždeň do Oxfordu, mi takmer skratovalo mozog. Najmä preto, že som musela odpovedať vlastne takmer hneď.

Creepy!

28. července 2014 v 21:38 | Chloë Noir
Keď sa povie creepy, predstavím si väčšinou niečo, čo nesie prvky niečoho strašidelného, no stále je to niečo vcelku milé/pekné/zlaté/zaujímavé/fascinujúce.
No jedna osoba pozmenila môj pohľad na toto slovíčko, pretože to bolo prvé, čo mi napadlo, keď sa spustila tá lavína...a ja som sa striasla nechuťou.

Začalo to nevinne. Na mojej FB stránke s fotkami [link] sa mi ozval nejaký chalan (po anglicky), pýtajúc sa ma, či sa niekedy vrátim na blog (čo som mala na blogspote), pretože mu chýbam a že bol vždy veľký fanúšik. Po pár prehodených slovách sme sa dostali k tomu, že sa ma opýtal, či si ho nepridám aby sme si mohli písať normálne.

Bude zo mňa (ovocná) mis(s)ka? :D

26. dubna 2014 v 12:12 | Chloë Noir
Súťaž Miss Blogu určite väčšine neušla. Akoby aj mohla, keď je propagovaná na Srdci blogu aj na titulke? :D

Zrejme by som to nebola ja, ak by som nevyužila tejto šance napchať svoj xicht zase niekde, že? Ja verím, že väčšina z vás to už tušila (možno najmä tí, ktorí si pamätajú, ako som sa zapojila do Miss súťaže na blogu LadyVanillky..prečo? Pretože tam boli predovšetkým samé "růžovky", preto! :D Príliš veľa ružovej, príliš málo čiernej, musela som to predsa zmeniť :P Akurát škoda, že sa tá súťaž nedotiahla do konca -_- Myslím, že by bolo totálne flipné vyhrať ako temniačka súťaž na blogu práve jednej z najväčších ružových blogeriek, nemyslíte? :D).
Okrem toho, som veľmi rada, že sa rozhodli zmeniť ceny pre výherkyne, pretože uznajte...knihy sú jednoducho skvelou cenou...už len kvôli tomu stojí za to to skúsiť!

Ja chápem protesty mnohých, ktorí tú súťaž považujú za hlúpu a nevhodnú. Je pravda, že vzhľad blogera so samotným blogovaním nemá nič spoločné. Súhlasím s tým (aj keď moje blogovanie je istým spôsobom dosť aj o tom výzore..ale nevermind :D) ale na druhej strane...súťaž sa už začala a jej odsudzovanie aj tak nič nezmení. Tak prečo sa vlastne nezapojiť, a neukázať, že aj iné blogerky, než len tie módne majú čo ponúknuť a sú krásne. :)

Nuž, takže som sa rozhodla zapojiť. Som však vážne dosť nerozhodná, čo sa týka výberu fotiek. Mám ich...kopy. A KOPY. Myslím, že keď poviem, že som najnarcistickejšia blogerka v naších blogových sférach, tak to v žiadnom prípade nebude preháňanie. :D
Ale ktorú vybrať?
A tu by som vás, moji drahí čitatelia, a tiež náhodní okoloidúci chcela požiadať o pomoc pri výbere.
Nižšie nájdete niekoľko (podľa mňa) najkrajších fotiek, ktoré mám a pod článkom nájdete tiež anketu, v ktorej by som vás poprosila hlasovať. Prípadne, ak vypichnete nejakú ďalšiu, ktorá by podľa vás bola vhodná, budem vážne len rada.

(Rozhodovala som sa tiež medzi možnosťou vybrať zo srandy niečo spomedzi "behind the scenes" fotiek, ale napokon som si povedala, že to skúsim zobrať serióznejšie. :) )


#1

Ja, on, my... II

13. dubna 2014 v 17:03 | Chloë Noir
Budú to dva roky...
Pamätám si na ten aprílový večer, kedy som ho išla odprevadiť na autobusovú stanicu. Sedeli sme, rozprávali sme sa. Bolo už len pár minút pred odchodom autobusu, keď to povedal.
"Ľúbim ťa."

Jedno nové portfolio

20. března 2014 v 11:25 | Chloë Noir
A nie, ja si vážne nedám pokoj. :D
Nejaký čas som sa už s tou myšlienkou pohrávala. Vlastne mám zakaždým nutkanie začať odznovu, keď sa mi niečo nepozdáva (to, že mi tento blog vydržal tak dlho je hotový zázrak, to mi verte).
Jedno portfolio na FB už mám. Také to "modelingové".
Ale, keď sa ma minule spýtala kolegyňa, či mám fotky čo som jej ukazovala tu na blogu (teraz myslím prírodu a tie rôzne blbosti, čo fotím) aj niekde na FB zarazila som sa. Vlastne nemám. Do profilu si ich nedávam, len občas som nejaké pridávala na FB stránku blogu.
Prečo vlastne nemám? Asi sa radšej pýšim svojím xichtom, než svojími výtvormi. :D
Nakoľko som so svojim starým portfóliom nebola v poslednom čase veľmi spokojná (najmä s delením, pretože som to delila podľa fotení, čo je síce na jednej strane fajn, ale na druhej strane som si vedomá toho, že po čase by sa mi nakopilo zbytočne veľa a veľa albumov a bolo by to zrejme omnoho neprehľadnejšie) a zároveň som si chcela spraviť stránku s fotkami, čo som sama vyfotila, rozhodla som sa to jednoducho spojiť. Veď prečo by aj nie? Robia to viacerí.
Takže, tak vzniklo nové portfolio, v ktorom už je zopár fotiek (pridávam samozrejme aj tie staršie...a začínam samozrejme od starších :D), ale tak oficiálne ho zverejňujem až od dneška.
Postupne budem pridávať fotky všetkého možného, vrátane mňa.
Takže komu by sa moja tvorba a môj xichtík páčili dostatočne, budem rada za každú podporu. :D


Dve videá

16. března 2014 v 9:22 | Chloë Noir
Musím sa priznať, že mi robenie videí chýba, hoci neboli nič moc. Ale zabavila som sa. Už nejaký čas rozmýšľam, že sa k natáčaniu vrátim, predsalen mám teraz väčší pokoj, než som mala predtým, no chcem si to premyslieť, poriadne premyslieť, aby to zase neskončilo ako ten prvý pokus, kde som skončila len tak zrazu (najprv nebol čas a potom som mala dosť ťažké obdobie...).
Skočiť po niečom len tak po hlave nie je vždy dobrý nápad, občas to chce radšej plánovanie. Takže uvidím, ako mi to pôjde.
Teraz však prinášam dve videá z trochu iného súdku.
Inšpirovaná pár fotografmi a modelkami som sa rozhodla skúsiť aj ja robiť si z niektorých fotení takú slideshow, prezentáciu fotiek. A keď už YouTube priamo tú možnosť vytvorenia slideshow ponúka, tak prečo to neskúsiť?
To je jedno video. Druhé je kombinované aj s nahrávaním časti fotenia s mojim drahým Oculusom, ktoré bolo v posledný decembrový deň. Čiže som tam v podstate ja, ako sa bavkám s mečom a snažím sa vyzerať ehm..ehm..cool. :D


Rande v Prešove

9. března 2014 v 12:20 | Chloë Noir
Predminulý týždeň v sobotu som sa po dlhom čase vybrala do Prešova. Pôvodne sme mali ísť na PegasCon, pretože tam mal byť Červenák, ale keďže sme nevedeli, či tam bude naisto a ani jeden z nás nemal 5€ len tak, tak sme sa napokon rozhodli zvoliť inú cestu. Zamierili sme na suhi v prešovskom Bamboo (v Tescu). Po dlhom čase som si opäť dala maki. Výborné, aj keď proti samotnému miestu, by som nejaké tie výhrady mala. Možno to bolo tou chladničkou, na ktorú som mala výhľad, či umývadlom...ktovie. Ale je to maličký podnik a nie taká veľká reštaurácia, ako tu v Košiciach, a jedlo bolo chutné tak sa nesťažujem. :D A mohla som si ho vychutnať spolu s Peťom, takže všetko ostatné bolo nepodstatné. Čo viac chcieť než si vychutnať jedlo, ktoré zbožňujem s milovanou osobou? (ktorá však dostane, keď si ešte raz oholí tú briadku :D)

 
 

Reklama