Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Me and My Life

Lets organize this sh*t!

31. května 2017 v 1:45 | Chloë Noir
Time managment nikdy nebol mojou silnou stránkou. Je stále toľko vecí, čo by som chcela robiť a stihnúť, no nakoľko niekedy (takmer nikdy) neviem, čo skôr, tak aj tak zabijem takmer celý deň ničnerobením a čumením na monitor.
Tak som sa rozhodla pre zmenu. A veľkú. Rozhodla som sa spraviť si rozvrhy...na (takmer) všetko.
Nakoľko očividne sama od seba nie som schopná dokopať sa k produktívnym veciam, je načase byť sa seba trochu prísnejšia, ísť po príklade školy, kde sme mali určené čo a kedy, len si to samozrejme prispôsobiť pre seba.

Zmena životného štýlu

30. dubna 2017 v 10:32 | Chloë Noir
Ešte niekedy začiatkom minulého roku som vyjadrila nespokojnosť so svojou postavou a rozhodnutie zmeniť aspoň trochu svoj životný štýl.

Už ubehlo dosť času a ja som sa rozhodla trochu sa k tomu vyjadriť.

Nebudem klamať, stále som lenivé malé hovado, ktorému sa ťažko zbiera energia a chuť na cvičenie. Takže pravidelné cvičenie sa mi nikdy nedarí udržať nejako..no..pravidelne. Väčšinou moja pravidelnosť narazí na to "úžasné" ženské obdobie...a keď prídu kŕče, bolesti a kopa ďalších "úžasných" symptómov sprevádzajúcich toto "úžasné" obdobie, tak je cvičenie jednoducho to posledné, na čo mám chuť a silu. A po týždni potom začínať zase od začiatku...Ach jaj...
Druhou prekážkou mojej pravidelnosti býva samozrejme práca. Keď robíte na smeny a lietate niektoré dni ako špinavé prádlo z jedného konca haly na druhý a potom z haly do skladu a späť, prehadzujete ťažké boxy a ťaháte palety a tak dookola, kým máte pocit, že vám nohy aj ruky asi odpadnú...a potom sa ledva doplazíte domov, tak vážne je ťažké donútiť sa ešte k ďalšiemu zničujúcemu pohybu.

Fotenia, chlpáči a fotenia chlpáčov

18. dubna 2017 v 13:42 | Chloë Noir
Takéto nabité voľno som nemala ani nepamätám. Som neskutočne spokojná, hoci som nespravila ani zďaleka veci, čo som spraviť chcela. Ale nejako extra to neľutujem.
Ale začnem od začiatku.

Štvrtok som mala posledú smenu pred sviatkami. A bola to riadne hororová smena. Panika, stres...panika, stres všade. Najmä u mňa. Aj keď by to nebolo také hrozné, ak by ma toľko nepreháňali a nestresovali niektorí naokolo.
Večer sa Tomáš vrátil domov s malým Rickom - malým chlpáčom kamarátky Niky, ktorého sme mali pár dní strážiť. Najprv som sa trochu obávala, nakoľko posledné stráženie psa bolo veľmi...akčné, ale ako sa ukázalo, drobnučký Rick je len drobná kopa rozkošnosti a chlpov (a tiež ešte vecí, ktoré spomínať radšej nebudem :D).
Každopádne, nakoľko som na sobotu mala už vopred dohodnuté fotenie, chcela som si vo štvrtok pripraviť veci, ktoré by som si vzala na seba. Nevydalo... Bola som taká unavená, že som nebola schopná vážne ničoho.
Ale piatok bolo voľno, takže som sa tešila, a tešila som sa o to viac, že sa mi podarilo prehovoriť Tomáša na jedno fotenie. Chcela som ešte pár fotiek s ryšavými vlasmi, než ich poobede prefarbím, a s Tomášom som mala prvé ryšavé fotky, tak som to s ním chcela aj zakončiť (aj keď k ryšavej sa určite ešte niekedy vrátim).
Vzali sme teda Ricka, vzali sme oblečenie a vzali sme foťáky a vybrali sme sa na Saharu (veľká lúka, ktorá prechádza do lesa, čo máme v podstate dosť neďaleko...Ťahanovce predsalen nie sú také zlé, ako som si kedysi myslela :D). Orku sme museli nechať doma, nakoľko sa ešte stále zotavuje a nemôže na dlhé prechádzky.
Vyhliadli sme si pekné miestečko medzi rozkvitnutými kríkmi a stromčekmi a pocvakali čo sa dalo...a pár fotiek aj spoločne s Rickom.


"Ale veď nebude nič vidieť..."

27. ledna 2017 v 1:46 | Chloë Noir
Ak by som mala povedať, ktorú (pre mňa otravnú) vetu som od fotografov počula/čítala snáď najviac, tipla by som si, že je to asi presne táto...

Akty, boudoir, glamour sú možno aj jednými z najobľúbenejších žánrov u fotografov. Veď komu by sa aj nepáčilo (po)odhalené ženské telo, že? Samozrejme, nie je vždy jednoduché si na takéto niečo aj zohnať slečnu, ktorá by mala záujem. Na jednej strane je tu určite zrejme trochu aj strach z dotyčného, či sa z neho nevykľube nejaký chlípnik, a na druhej strane...kopa žien a dievčat sa jednoducho nerada vyzlieka pred cudzími (samozrejme, dôvodov môže byť viac, od obyčajného nezáujmu o tento typ fotiek až po možno osobné alebo "partnerské" dôvody).

Ďalší rok je za nami

6. ledna 2017 v 3:53 | Chloë Noir
Je to tu. Opäť je ten čas, kedy sa bude skoro každý z nás mýliť pri písaní dátumu...Začiatok nového roku. Zbehlo to riadne rýchlo.
A aký bol vlastne rok 2016?

Prekvapivo sa toho udialo vcelku dosť. Nie nejako prehnane veľa, ale aspoň pár zmien nastalo aj v mojom živote (k dianiu vo svete sa vyjadrovať nebudem...myslím, že nikoho rôzne väčšie správy neobišli a niektoré veci určite nechce mať pripomínané).

Pondelková depka

14. listopadu 2016 v 18:40 | Chloë Noir
Aký cieľ má vlastne život dospeláka?

Pamätám sa, ako počas školy, toľko mojich rovesníkov chcelo už tú "hlúpu" školu skončiť. Nevedeli sa dočkať, kedy naposledy vykročia bránami a už sa nikdy nebudú musieť vrátiť.
Chýbajú mi tie časy...
Ak si porovnám školu a prácu tak samozrejme práca vyhráva najmä v dvoch bodoch - po prvé je to samozrejme to, že za ňu dostávam peniaze a po druhé to, že keď mi skončí pracovná doba, tak už v ten deň nemusím viac na prácu ani pomyslieť. Žiadne úlohy na doma, žiadne učenie sa do noci (budem úprimná...niežeby som to niekedy robila :D).
No čo z toho? Škola má svoj cieľ - maturita (alebo bakalárka, diplomovka alebo čokoľvek podľa toho, o akú školu a ktorý stupeň sa jedná) a potom je so školou koniec.
Ale práca dospeláka?

Dogsitting

11. září 2016 v 13:28 | Chloë Noir
Čo spravíte keď vás brat požiada o postráženie psa kamarátky?
Súhlasíte. :D

V jeden krásny augustový piatok som kývla na postráženie jedného psa. Bola som popravde z tej žiadosti pomerne v pomykove, nakoľko som niečo také ešte nerobila a s cudzím psom som tak dlho čas netrávila. Prišiel mi to ako celkom zaujímavý nápad.

Úprava fotografií a (hobby)modeling

12. dubna 2016 v 10:20 | Chloë Noir
Vykrúcanie sa pred objektívom, vymýšľanie a kombinovanie outfitov, úprava fotografií aj spoznávanie iných ľudí a skúšanie preniesť ich predstavy do reality...to je niečo, čo ma neskutočne baví.
Fotenie a modeling vnímam ako relax, oddych a možnosť ponoriť sa do iného sveta a ukázať aj inú tvár. Ak mám povedať pravdu, ako modelka sa zvyčajne nevnímam. Nie som profíčka, neživí ma to a ani nie som taká dobrá ako moje vzory (aj keď sa stále snažím zlepšovať a zlepšovať).
Pre mňa je to jednoducho hobby, ktorému sa rada venujem, a ktoré ma motivuje. Áno, slovo modelka používam, ale skôr len preto, že je to jednoduché a stručné označenie niekoho, kto pózuje pred objektívom a robí fotografovi modela (druhá verzia by bola asi pózerka, a to znie hrozne :D).

Veľké dovolenkové fotenie a vzácna návšteva 2.

16. srpna 2015 v 12:24 | Chloë Noir
Naposledy som spomenula moju minulotýždňovú dovolenkovú nedeľu a pondelok, tak je načase pokračovať zvyškom týždňa.
V utorok doobedu, či skôr okolo obeda sme sa ja a Mio vybrali hľadať nejaké miesto na jeden jeho projekt. Chcelo to nejakú budovu, kde sme mohli na zem rozložiť sviečky a tiež kde by nevadili dymovnice. Rozhodli sme sa omrknúť opustený hotel Ali, ktorý sme napokon našli za pomoci strážnika na Blšáku. Ale ošarpaná budova bola dosť veľkým sklamaním. Všade bordel, sklo a v neposlednom rade exkrementy. Nuž, podobne ako v každej podobnej budove. Je to škoda, že takmer všetky opustené budovy dopadnú rovnako.
Strážnik odporúčal ďalšie budovy - na Bankove, na Jazere..No skúsili sme sa spýtať na malú budovu, ktorá bola len na pár krokov. Bola to stará telocvična alebo niečo také. Išli sme sa tam pozrieť...a bolo to...priateľné. Nebol tam až taký neskutočný bordel, okná boli v podstate pokope (prekvapivé :D), takže tam ani nefúkalo, čo bolo pri dymovniciach dosť podstatné.

Veľké dovolenkové fotenie a vzácna návšteva 1.

6. srpna 2015 v 13:47 | Chloë Noir
Pred nedávnom som sa rozlúčila s našou vzácnou návštevou, ktorá sem do Košíc zavítala. Bolo to zaujímavé a také akčné dni som ešte asi nemala. :D
Mio Fallen (jeho stránku s fotkami nájdete [TU]) dorazil v nedeľu a poobede sa zastavil po mňa a vyrazili sme na stretko ešte s jednou holkou. Pôvodne to mala byť spolupráca s viacerými, no bohužiaľ to nevyšlo. Niektorí sa napokon neozvali, niektorým do toho niečo vošlo.
Stretli sme sa so spomínanou holkou - Viki a zamierili do Amany na čajík a najmä na to, aby sme sa dohodli čo a ako. Nápadov a plánov bolo veľa a zrejme bolo už vopred jasné, že sa to všetko nestihne. Čo sa napokon aj vyplnilo, bohužiaľ, nakoľko to boli nápady vážne zaujímavé.
V nedeľu sme toho veľa teda nestihli.
No z Viki sa vykľula holka, s ktorou som si prekvapivo dobre rozumela a s ktorou máme v niektorých veciach dosť podobný vkus. Okrem iného je tiež aj youtuberka, kde sa venuje najmä anime recenziám a make-upu. Vlastne na niektoré fotenia mi make-up robila ona. A šikovná teda rozhodne je. Jej channel nájdete [TU].

Dovolenka za dverami

20. července 2015 v 18:13 | Chloë Noir
Už sa to blíži, už sa to blíži. Dátum celozávodnej dovolenky vo firme, kde pracujem je už skoro tu. Niektorí sa budú tešiť z dvoch (niektorí dokonca z takmer troch) týždňov, no pri mojom šťastí som už vopred vedela, že ani do tretice to nevyjde. Ale dva týždne sú možno aj tak veľa. Už po týždni je ťažké znovu nastúpiť do práce a nabehnúť na každodennú rutinu...dva týždne by spôsobili, že by sa nastupovalo ešte horšie.
A aj tak mi to nevadí. Stačí mi týždeň, ten týždeň, kedy by do Košíc mala doraziť vzácna návšteva - šikovný a talentovaný fotograf a zaujímavá osôbka - Mio Fallen (jeho foto môžete nájsť napríklad na jeho FB stránke [TU]).

Strašenie na povale a nezvyčajný kúsok kultúry

4. července 2015 v 22:45 | Chloë Noir
Sobota, sobota. Čo je lepšie ako trochu voľna po náročnom pracovnom týždni?
Dnes som neleňošila len tak, s vyloženými nohami. Po dlhom, dlhom čase sa nám s Michalom podarilo skutočne sa dohodnúť na fotení. Prvýkrát sa mi ozval na Fotopátračke pred niekoľkými rokmi. No stále do plánov niečo vošlo, buď jemu alebo mne. Raz sme boli v meste, no potom nejako konverzácia upadla. Pred časom sme sa opäť vrátili k písaniu a dnes nastal ten historický okamih, deň D. Deň, kedy sme konečne zrealizovali fotenie. :D
A že to stálo za to!
Prišiel s nápadom, že sa zahrám na ducha. Biele šaty, ktoré mi nejakú dobu už stáli v skrini tak konečne mali svoju premiéru a bola som neskutočne rada, že som raz v sekáči zhrabla ten kúsok bielej sieťoviny (a samozrejme, že som ho dnes zbalila).
Miesto vybral skutočne vhodné. Starú povalu v jednej budove v meste. Trochu sme si počkali, kým nám prišiel otvoriť Michalov kamarát, tiež fotograf Igi Petrilla, ktorý v tej budove má aj svoj ateliér. Trochu sme si aj pokecali...veľmi sa mi páčili jeho nápady, škoda, že niektoré nápady nám vnúkol až keď sme sa vrátili z povaly. :D

Nevadí mi, že som prišla o priateľa...

3. dubna 2015 v 23:16 | Chloë Noir
...mrzí ma, že som prišla o dobrého kamaráta.

Mám za sebou dva vzťahy. Jeden dvojročný a jeden pármesačný. Oba však mali niečo spoločné - v oboch som sa dala dokopy s kamarátom.
Než som sa dala dokopy s Peťom, bol to môj najlepší kamarát, takmer ako brat, moja spriaznená duša.
Keď sa mi vyznal, dostala som strach. Mám to v pamäti úplne čerstvo... Povedal mi to, keď sme sa lúčili na stanici. Keď odišiel, zložila som sa. Ledva som došla na vlastnú zastávku a tam som sa rozplakala. Nevadilo mi, že na mňa každý pozerá, plakala som a nevedela prestať, kolená sa mi triasli a bola som vydesená. Bol pre mňa neskutočne dôležitou osobou, jednou z najdôležitejších osôb v mojom živote a hoci ma tie slová na jednej strane potešili, na druhej strane práve, kvôli jeho dôležitosti, ma aj desili.
Môj strach sa mohol zdať niekomu iracionálny, no napoko, to, čoho som sa tak neskutočne bála sa aj vyplnilo. Dali sme sa dokopy, všetko bolo fajn a potom ... potom to skončilo.

Nedeľná pohodička

29. března 2015 v 22:02 | Chloë Noir
Po dlhšom čase som znovu vyrazila von a nebolo to na fotenie.
S Vladom, s ktorým som už bola neraz aj fotiť, si cez Facebook píšeme snáď každý deň, no veľmi sa nám zatiaľ nepodarilo dohodnúť sa na nejakom stretku, ak nešlo o fotenie. Jarná burza, ktorá sa dnes konala na Hlavnej bola teda dobrou príležitosťou ako to trochu dohnať.
Stretli sme sa o jednej a vybrali sme sa na miesto konania burzy. Ľudí tam bolo pomenej, no postupne sa zbiehali ako predávajúci, tak aj kupujúci.

The old, old Doctor...

18. března 2015 v 19:40 | Chloë Noir
Pred nejakým časom som spolu s kamarátom Markusom a jeho priateľkou Juki začala sledovať Doctora Who - pekne od začiatku. Všetci traja sme vcelku veľkí fanúšikovia Doctora, jeden čas som u nich sledovala najnovšie časti, kým som nemala internet a tak sme si povedali, že by to mohlo byť zaujímavé.

Odhoď hanbu...

15. března 2015 v 0:20 | Chloë Noir
...aj podprsenku...

Kam sa podelo to hanblivé dievča, čo malo problém vyzliecť sa aj pred lekárkou, ktorá ho poznala už odmalička, či dokonca pred vlastným priateľom? Dobrá otázka.
Asi to dievča prišlo na to, že vlastne nechápe celý ten rozruch okolo niektorých častí ženského tela, a že tie časti sú vlastne celkom pekné a fotogenické.

Šťastie? V láske zrejme nie

9. března 2015 v 19:54 | Chloë Noir
Určite sa pýtate, kde sa zase flákam. Nuž...doma a v práci, kde inde? :D
Tentoraz už žiadna výhovorka, jednoducho neboli nápady, ani nejako chuť. Jediné čo sem mohlo pribudnúť by boli fotky alebo denníčkové záznamy. Tých fotiek sa mi riadne veľa nazbieralo a denníčkové záznamy? No, o niečo málo sa môžem podeliť.
Napríklad môžem prezradiť, že môj druhý vzťah sa už skončil. Na narodeniny aj valentína som ostala sama, len so svojimi myšlienkami.

Trikrát hurá...

6. ledna 2015 v 19:57 | Chloë Noir
...Chloinka má konečne internet!

Už som sa začínala obávať, že sa nedočkám (hoci to bolo aj mojou vinou, lebo som bola trochu lenivá to riešiť :D), ale napokon sa to predsalen podarilo.
Konečne nie som odkázaná na iné počítače alebo internet v mobile (ktorý mi bol pri blogu akurát tak na dve veci. Ale aspoň rozpísané články sa dali zverejňovať).
Je to super, aj keď sa stalo zase drobné nešťastie. Baterka od netbooku mi odišla do večných lovíšť, našťastie netbooky a notebooky dokážu fungovať aj bez nej. Akurát som viazaná káblom.
Ale to nie je nič hrozné. :)

Kam sa podela Chloë Noir?

17. prosince 2014 v 18:28 | Chloë Noir
Kam? Kam? To je otázka.
A odpoveď?
Stále rovnaká. Net mám v mobile a tým to hasne, oxidujem skôr na Facebooku (lebo aplikácia, to je luxus :D).
Snáď sa to čím-skôr spraví, hoci...ak mám pravdu povedať, ani mi ten internet až tak veľmi nechýba. Rada by som si pozrela nejaké videá či fotky, prípadne niečo dobré stiahla a konečne dočítala niektoré mangy no inak...
Poriadne ani niet času.
Veľa sa toho zmenilo v mojom živote. Teda, až tak veľa nie, no boli to zase väčšie zmeny.

Chaos v hlave...

1. listopadu 2014 v 11:18 | Chloë Noir
Hodiť niektoré veci za hlavu, prestať na to myslieť či sa tým trápiť... To sa ľahšie povie ako spraví a občas mi už tie reči aj trochu lezú na nervy.
Nedá sa len tak zabudnúť na to, čo bolo, hoc ako by človek chcel. Ešte aj môj vlastný mozog je proti mne - sny si nepamätám už niekoľko rokov, ale práve, keď sa mi sníva o tom, že s Peťom sa všetko utriaslo, že sme sa dali znovu dokopy, tak samozrejme, tú podpásovku si zapamätať musím.
A potom tu je aj moje novoobjavené svedomie, ktoré ma mučí zakaždým, keď idem von s niekým iným.
A potom sú tu niektorí, ktorí nevedia celkom pochopiť čo znamená veta - potrebujem čas, momentálne hľadám len kamarátstvo a chcem človeka najprv poriadne spoznať, než si s ním niečo začnem.
Neveim si k človeku vytvoriť vzťah, pokiaľ ho nepoznám dlhšie, nezávisle od toho, koľko toho máme spoločné...

 
 

Reklama