Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Literature

Arthur Rimbaud

20. října 2009 v 18:07 | Chloë
Arthur Rimbaud

Arthur Rimbaud, celým menom Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud, sa narodil 20. októbra 1854 v Charleville vo Francúzsku.
Bol veľmi talentovaný a svoje najväčšie diela vytvoril keď mal 15 - 19 rokov.
Tento mladý básnik bol predstaviteľom francúzskeho symbolizmu a tiež jedným z Prekliatych básnikov.

Martin Rázus - Satanov úspech

15. května 2008 v 21:52 | Chloë
Satanov úspech

Šiel Satan spred tváre božej, zaumieniac si dielo Stvoriteľa obrátiť naruby. Zo svetla chcel mať tmu, z tmy svetlo, z mora pevninu a z pevniny more, zo skál rastlinstvo, z rastlinstva živočích, z týchto zas nerasty. Tráva mala byť pestrá, kvietie zelené, voda horiaca a plameň smäd uhášajúci...
Istý úspechu, poskakoval si veselo. Boh sa mu totiž zaviazal sľubom, čo sa mu podarí obrátiť, to mu prepustí do moci úplne.
- Hej, svetlo nebeské, - zvolal Satan na slnko práve vychádzajúce, - či sa ty musíš takto večne pražiť? Dám ti čierne rúcho, to ti lepšie svedčí a bude ti v ňom príhodnejšie. Chceš?
- čoby! Keby som siahol po tvojom rúchu, prestal by som byť tým, čím ma stvoril Boh...- odbilo ho slnko.
Satan musel ďalej, lebo mal veľkú moc, len nad vôľou nemal moci.
- Hej, nôcka, - zavolá na tmu, keď ju postretol, - musíš sa takto večne vláčiť v tom ošúchanom čiernom plášti? Dám ti krásne šaty, slniečkové. Tie ti lepšie pristanú. Chceš?
- Čoby! Keby som sa obliekla do tvojich šiat, prestala by som byť, akou ma Pán Boh stvoril...- odbila ho i táto.
- Hej, more, - zvolal Satan, stanúc na breh šírych, rozvlnených vôd, - musíš sa ty takto večne nepokojiť? Povrch tvoj premením v úrodné polia. Zastriem ťa lesmi, prizdobím kvietím a v údoliach tvojich vykúzlim mestá a dediny. Chceš?
Neobišiel lepšie ani tu... S pevninou tiež nemal šťastie. Skaly, rastlinstvo, živočíchy neposlúchli jeho sladké slová. Tráva sa nechcela zrieknuť zelene, kvietie pestroty, voda vlažnosti, oheň pálčivosti. Vôbec, na čom len utkvel pohľad pokušiteľa, všetko chcela ostať len tým, čím ho Pán Boh stvoril.
Konečne nadaril sa mu do cesty človek. - Hop! - pomyslel si Satan, - nie je ešte všetko stratené! Zachránime zo sekery porisko... - A pozbieral všetku úlisnosť. Pridružil sa mu a počal rozprávať o svojej moci, bohatstve a sláve - tak krásne, tak úchvatne, až sa rozsvietili oči pútnika a ústa prevraveli: - Nedal bys´ mi z toho niečo?
- A ty čo mi dáš? - pozrel naňho Satan ako skúsený kupec na známu vzácnu starožitnosť, o nej vie, že mu už neujde z ruky.
- Eh, čože ja mám na čaru za imanie?!
- A dušu?
- Tá patrí Bohu!
- A telo?!
- To zas patrí zemi! A potom, čo by povedali ľudia, keby sa dozvedeli o tom?
- Vieš čo, - nahol sa Satan k človeku a pošepol mu do ucha, - daj mi aspoň čiastočku svojho tela! Daj mi svoj jazyk na čaru, zamením ti ho iným, ohybnejším! Nik to nezbadá a ty dosiahneš, čo žiadaš...
Pristal a Satan naradostený viedol ho pred Boha.
- Kto si? - spýtal sa Stvoriteľ človeka, keď posmeľovaný svojím vodcom zastal pred nádherným trónom.
A tu jazyk chcel prehovoriť po svojom, duša sa priečila, preto sklopil človek oči a mlčal.
I zamračil sa stvoriteľ a prevravel k nemu prísnym hlasom: - Celé stvorenstvo odpovie mi verne na otázku, jedine ty nevieš odpovedať? -
A obrátiac sa k Satanovi doložil:
- Svetlo ostalo svetlom a tma tmou, more morom a rastlina rastlinou, živočích živočíchom... tráva nezriekla sa zelene, kvietie pestroty, voda vlažnosti a plameň pále svojej - preto, že som ich ja učinil, iba tento tvor podľahol zvodným rečiam tvojim. V ňom jedinom zvíťazil si, Satan, a čo som sľúbil - sľúbil som: ber si ho! Tvoj je s dušou i telom!!
Vtedy predstavil Satan Stvoriteľovi prvého renegáta.

H.P. Lovecraft - Dagon

2. května 2008 v 21:26 | Chloë
Dagon
Píši tento text pod značným duševním tlakem, poněvadž od dnešního večera už mne nebude. Bez peněz a s vyčerpanou zásobou drogy jež mi jedině dovoluje snášet život, nedokážu už déle trpět tato muka; vrhnu se z okna této vížky na špinavou ulici pod ní. Neusuzujte z mé závislosti na morfiu, že jsem slaboch či zhýralec. Až si přečtete tyto spěšně načmárané stránky, snad vytušíte, byť plně nepochopíte, proč musím vyhledat zapomnění či smrt.
Stalo se to v jedné z nejvzdálenějších a nejméně navštěvovaných končin širého Pacifiku; poštovní loď, jejíž náklad jsem měl na starost, padla za oběť německému torpédoborci. Světová válka byla tehdy teprve na začátku a námořní síly německé říše ještě nedegradovaly do pozdějšího ubohého stavu. Naše plavidlo se tedy stalo legitimní kořistí a s posádkou bylo nakládáno se vší slušností a ohledy náležejícími nám jakožto námořním zajatcům. Kázeň našich věznitelů byla dokonce tak uvolněná, že pět dní po zajetí se mi podařilo uprchnout v malém člunu s vodou a proviantem, které mi měly vystačit na dosti dlouhé časové období.

Literatúra svetovej moderny

21. března 2008 v 18:51 | Chloë
Literatúra svetovej moderny

19./20. storočie
Koniec 19. storočia bol obdobím veľkých zmien, chaosu a dezorientácie.Rýchle životné tempo, konkurenčný boj, strata ideálov, blížiaci sa vojenský konflikt, to všetko malo vplyv na spoločenskú situáciu plnú pesimizmu a beznádeje. Každodenná realita bola vystavená ostrej kritike, človek si mnohokrát nevedel nájisť svoje miesto, nevedel sa zaradiť do spoločnosti. Bolo to obdobie krízy nielen pre jednotlivca ale aj pre celú spoločnosť, umenie, kultúru. A táto situácia sa odrazila aj v literatúre.

Najznámejšie smery svetovej moderny boli parnasizmus, impresionizmu, symbolizmus a dekadencia.

Parnasizmus
Parnasizmus sa snažil o dokonalú krásu literárneho diela. Básne mali byť dokonalé, čisté, nemali byť späté so spoločnosťou a spoločenským dianím, mali vychádzať z vnútra básnika bez ohľadu na reálny svet. Dôraz sa kladol viac na formu básne ako na jej obsah.
Parnasisti do literatúry vstúpili vydaním zborníka Súčasný Parnas.

Impresionizmus
Impresionizmus sa vyvíjal skôr v maliarstve( C. Monet).
V literatúre boli najdôležitejšími znakmi spontánnosť, bezprostrednosť, citovosť, sugestívnosť. Okamžitý dojem nebol zaťažený racionálnym poznaním. Dôraz sa dával na cit, dojem. Básnici často využívali eufóriu a zvukové asociácie.

Symbolizmus
V symbolizme bolo základným výrazovým prostriedkom nepriame pomenovanie- symbol. Básne boli postavené na zmyslovom vnímaní (zrakové, zvukové, chuťové a čuchové asociácie). Často vyznievali skepticky, mnohovýznamovo, pochybovačne, iracionálne, boli plné hudobnosti a neočakávaných spojení.

Dekadencia
Dekadencia bola provokatívnym smerom, ktorý pracoval s tabuizovanými témami ako erotika, morbidita, mystizmus, smrť, satan, zlo, násilie. Básne radiace sa do dekadencie boli často zakazované a odsudzované. Autori boli zvyčajne individualistickí a pesimistickí.

Karol Kuzmány- Ladislav (referát)

15. března 2008 v 11:54 | Chloë
Karol Kuzmány
Ladislav
Žáner: filozofický román; sentimentálna poviedka spojená s cestopisom
Periodizácia: preromantizmus
Idea a téma:
Autor opisuje putovanie mladého Ladislava po mestách slovenských a zahraničkých, pričom ich porovnáva, chváli ale aj kritizuje. Zároveň opisuje Ladislavovu lásku k mladému dievčaťu.
Citácia:Ľudská duša nemôže mať o ničom nejaký pojem, nejakú ideu, len o tom, čo aspoň v častiach predstavovanie skutočne je.
Postavy: Ladislav Mníchovský, Ľuboš, Ladislavov otec, Konrád Sandomírsky, Kamilka, Hanka,...

Obsah: Dej príbehu sa odohráva okolo 19. storočia. Je snovaný na niť cestovateľských
skúseností. V stručnom vstupe odovzdáva Ladislav rozprávačovi(autorovi) svoj rukopis, v ktorom zaznačil svoje príbehy a rozprávania.
Mladý zeman Ladislav sa po štyroch rokoch vracia spolu so svojím vychovávateľom a učiteľom Ľubošom do rodného Podhája ku otcovi. Otec ho prekvapí, keď mu jeho "bratskej láske" odporúča mladé asi desaťročné dievčatko- Kamilku. No ani sa doma nezahreje a odchádza odprevadiť Ľuboša. Po ceste sa stretáva s mladým maliarom Konrádom. Ako po návrate domov, kde sa vracia spolu s nových priateľom, zisťuje, Konrád je Kamilkyným strýcom. Ale Ladislav sa znovu zberá na cestu. Zanechávajúc Kamilku, ktorá mu v tých dňoch začala byť bližšia a Konráda, ktorý prepadol chorobe, odchádza do Trenčianských Teplíc.
Cestou zastavuje u rodiny farára Váhoráda, kde sa záľúbi do jeho dcéry Hanky. Opisuje ju ako nadpozemsky kásnu, nežného anjela. Musí sa však pobrať ďalej. No ani tam sa nezdrží a vyberá sa na skusy po svete. Cestuje po Slovensku, cez Viedeň a Benátky do Francúzska, Nemecka, Čiech, Poľska, Grécka a Srbska a zážitky z týchto krajov opisuje v listoch písaných Konrádovi a Hanke. V Rusku opratruje svojho strýka, až kým neumrie. Vyhlasuje Rusko za silnú slovanskú krajinu, vychvaľuje ruskú reč a literárne aj umelecké diela.
Na svojich potulkách sa stretáva s mnohými ľudmi, porovnáva ich myslenie a city k rodnej krajine s citmi Slovanov a hlavne Slovákov. Kritizuje aj chváli slovanské diela, aj národovosť Slovanov. Porovnáva zahraničné mestá a krajinu s rodnými.
Po návrate na rodnú pôdu sa Ladislav dozvedá o Váhorádovvej smrti. Po polroku už stojí s Hankou pred oltárom, a na jeho nesmiernu radosť ho tá obšťasťuje dcérkou. No Ladislavov život sa rúca, keď Hanka zomiera. O niečo neskôr zomierajú aj dvaja z jeho priateľov a mladá Kamilka vstupuje pre neopätovanú Ladislavovu lásku do kláštora.
Dielo Ladislav obsahuje úryvky básní autorov ako Kollár, Mickiewicz, Mácha, no zároveň aj rôzne iné básne a piesne zo slovenského, českého, poľského i ruského prostredia. Obsahuje úvahy o národe a jeho kultúre, o zmysle nár. úsilí i o kontaktoch s európskou kultúrou.

Hodnotenie diela:
Je to syntéza autorských umeleckých výbojov i jeho názorovm dielo maximálneho sebavyjadrovania, i keď je pokusom a náčrtom. Z hľadiska vývinu slovenskej prózy je pozoruhodný z viacerých hľadísk, ideových a estetických, Predovšetkým je to román o vtedajšej súčasnosti, určený vzdelanému čitateľstvu.Próza Ladislav je prvou v slovenskej literatúre, kde sa pomerne na širokej báze pertraktúvajú otázky filozoficko-estetiké.

Použitá literatúra:
Karol Kuzmány: Ladislav
Vydavateľstvo Tatran
Rok vydania: 1968
 
 

Reklama