Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Bestiary

Pôvod vlkolačieho plemena(Z. Žemlička)

2. května 2008 v 19:34 | Chloë
Pôvod vlkolačieho plemena
(Zdeněk Žemlička - Vlčica)

Chladné podnebie. Kruté zimy. Ale aj do nevľúdneho prostredia prichádzali ľudia zahalení do kožušín. Voda v skalách vytvorila jaskyne a v nich našli domov. Vyrobili si oštepy, kamenné sekery, mlaty a nástroje, dokázali zapáliť oheň a často ulovili obrovské zvieratá s nohami ako kmene stromov. Boli to drsní lovci, krutí ako divočina, v ktorej museli prežiť. Kmene medzi sebou bojovali v krvavých vojnách a hádkach o korisť, územie, zbrane aj ženy, ale aj vzťahy medzi príslušníkmi jedného kmeňa boli plné zloby a napätia.
Shaun Ellis

Vtedy jeden z nich našiel v lese vĺča. Nezabil ho, ale vzal ho do jaskyne a dal mu najesť. Pohľady ostatných však boli nevľúdne a tváre zamračené. Ten človek však na to nedbal a o vĺča sa staral, až kým sa z neho nestal mladý vlk. Chodievali spolu na lov a mali väčší úspech ako ostatní. Vzniklo medzi nimi puto silnejšie ako smrť. Delili sa spolu o korisť aj teplo ohňa. A tak sa muž začal líšiť od svojich druhov. Jednej noci jeho radosť skončila. Niekoľko lovcov vtrhlo do jeho jaskyne, zviazali ho a vlka dobodali oštepmi. Muža nechali na žive, pretože nechceli prísť o zdatného bojovníka. Netušili, že on už nie je jedným z nich. Za svitania opustil kmeň a v náručí niesol mŕtveho vlka, ktorý bol jeho priateľom. Odišiel preč z údolia na vrchol kopca, kde zviera pochoval. Dlho sedel nad hrobom, spieval žalostné piesne a čakal až príde noc. Konečne sa zotmelo a kraj ožiarilo svetlo mesiaca v splne. Muž hľadel na strieborný kotúč nad hlavou, smútok naplnil jeho srdce a on začal vyť. Vyť ako vlk. A vyl tak dlho, až duch mŕtveho druha vstúpil do jeho mysle a on sám sa premenil na vlka.
Od tej doby žil dvojitým životom. Mohol ako človek chodiť po dvoch, pracovať, rozprávať sa, ale rovnako sa premieňal na obrovskú šelmu a celé dni a noci behal po lesoch a lovil zver. Ľuďom sa nemstil ale oni zistili, že získal nové schopnosti. Šamani vykrikovali reči o démonoch a vháňali do ľudských myslí strach a nenávisť. zvuky bubnov sa tiahli pozdĺž riek aj potokov a vyzývali k veľkému lovu. Muži usporiadali na vlkolaka lov. Boli ich stovky a nielen z jeho vlastného kmeňa. Všetci lační zabíjania. Štvali ho divočinou a v jeho srdci sa zrodil strašný hnev.
Z loveného sa stal lovec a ľuďom nastali dni hrôzy. Vlkolak ich prepadával jedného po druhom v ľudskej aj zvieracej podobe. Plížil sa húšťou ako tieň a vrhal sa na osamelých lovcov, z ktorých každý chcel vo svojej pýche zabiť vlkolaka sám. Niektorých prebodol oštepom či nožom, iných zahrdúsil holými rukami, ďalším roztrhali hrdlo jeho ostré tesáky. Duše mužov zachvátil strach, napriek tomu však ostali zaslepení a nepoľavili. Nenávisť rástla ruka v ruke so strachom, keď však mŕtvych pribúdalo hrôza prevládla a muži sa dali na útek.
Nenechal ich však uniknúť a zabíjal ďalej, až kým neboli všetci mŕtvi. Ich vychladnutých tiel sa však nedotkol, nechal ich napospas dravej zveri. Posledná noc lovu sa skončila.
Za úsvitu prišiel k jaskyniam, kde našiel ženy a deti. Utiekli pred ním, pretože verili, že je to bes, ale tri mladé dievčatá pochopili, že útek znamená smrť v divočine, alebo ponižujúce postavenie a ťažký život v inom kmeni. Stali sa ženami vlkolaka a ich potomkovia taktiež zdedili schopnosť premieňať sa.
Ubehli tisíce rokov a vedľa ľudského rodu vyrastalo pokolenie nových bytostí. Žili s ľuďmi ale tvorili zvláštnu rasu. Dlhovekosť a schopnosť uzdraviť sa aj z ťažších zranení im pomáhali prežiť. Aj po mnohých rokoch vyzerali mlado a zachovávali si zdravie.

_______________________________

Vlkolak a jeho vzhľad

30. dubna 2008 v 19:03 | Chloë
Vlkolak a jeho vzhľad

Were-girl


Vzhľad v nepremenenej forme
Nepremenený vlkolak vyzerá na prvý pohľad ako človek. Avšak aj tu je niekoľko rozdielov, ktoré vlkolaka a človeka spoľahlivo rozlišujú.
Vlkolak v akomkoľvek veku je väčšinou vyšší ako jeho rovesníci, v dospelosti dosahuje v priemere okolo 175-190 cm.
Vlasy sú u čistokrvných vlkolakov vždy tmavé, čierne. Ak sa vlkolakom stal po uhryznutí iným vlkolakom, vlasy sa zvyčajne po čase zmenia len o pár odtieňov, alebo ostanú pôvodnej farby.
Postava je štíhla ale pevná, mierne zhrbená, ruky sú silné s dlhšími prstami, prispôsobené na boj, nohy sú prispôsobené na dlhý a rýchly beh.
Uši bývajú mierne zašpicatené a pokryté jemnučkou srsťou.
Tesáky si aj v ľudskej podobe zachovávajú svoj tvar, sú však menšie a nie také ostré ako po premene.
Oči sú trochu zošikmené, oválne, dúhovka je zvyčajne svetlosivej, svetlomodrej alebo jantárovej farby a pokrýva takmer celé oko.


Line


Werewolves

Vzhľad v premenenej forme
Vlkolak sa premieňa zvyčajne za splnu mesiaca na tvora podobného vlkovi. Aj tu však existuje niekoľko rozdielov. Opäť je tu tá výška - vlkolak dosahuje v kohútiku väčšiu výšku ako obyčajný vlk. Postava je štíhla, koža lemuje silné svaly. Srsť je redšia a drsná. Farba srsti je daná geneticky po matke, ak bola aj matka vlkolakom alebo je podmienená farbou vlasov. Chvost je hustý a štetkovitý ale kratší ako u vlka. Uši sú mierne zašpicatené položené nižšie na hlave, pysk je kratší s málo výrazným stopom. Oči sú rovnaké ako pri ľudskej podobe. Tesáky sú dlhé, mierne zahnuté a v priemere dosahujú dĺžku 8 cm. Ak vlkolak dosiahne určitý vek, vytvorí sa mi za normálnymi tesákmi ďalší tesák, ktorý je o niečo menší ale rovnako ostrý.

V určitých okolnostiach môže nadobudnúť vlkolak aj inú podobu, ktorá je podobná ako vlčia, avšak vlkolak je väčší a pohybuje sa zvyčajne na zadných labách.




Werewolves

Vlkodlaci v LotR

24. února 2008 v 17:31 | Chloë
Vlkodlaci

V Prvním slunečním věku přišlo do Beleriandu plemeno zmučených duchů, kteří byli Melkorovými otroky. Neví se, zda to byli Maiar, kteří kdysi sloužili Melkorovi v Utumnu a Valar je zbavili pozemské podoby, nebo zda to byly zlé bytosti jiného druhu. Jisté je, že tito zlí duchové vstoupili do vlčí podoby kouzly. Bylo to strašné plemeno a oči jim žhnuly strašnou zlobou. Mluvili jak Černou řečí, tak krásným jazykem elfů.
Werewolf

V dlouhých Beleriandských válkách nejvíc vlkodlaků přišlo se Sauronem k noldorské věži na řece Sirionu a ta před nimi padla. Věž byla přejmenována na Tol-in-Gaurhoth, "Ostrov vlkodlaků", a Sauron se chopil vlády. Pod věží byly hluboké kobky a po cimbuří obcházeli vlkodlaci.
Při výpravě za silmarilem přišel k Tol-in-Gaurhothu Huan, Vlkodav Valar, a mnoho vlkodlaků pobil. Nakonec se mu postavil Draugluin, praotec a pán plemene vlkodlaků. Došlo k velké bitvě, ale Draugluin nakonec utekl do věže, k trůnu svého velitele Saurona. Pronesl před Sauronem jméno Huana, jehož příchod byl předpověděn, a pošel. Sauron se proměnil ve vlkodlaka sám. Velikostí i silou byl větší než Draugluin, ale Huan i tak uhájil most a uchopil Saurona za hrdlo, takže se nemohl vyprostit kouzly ani silou. Proto vydal věž Berenovi a Lúthien, jež Huan doprovázel. Z ostrova spadlo zlé kouzlo a z vlkodlaků strašná vlčí podoba. Sauron uletěl v podobě velkého upíra a moc, která ovládala jeho říši, byla v Beleriandu navždy zlomena.

________________________
Autor: Eporedax

Výskyt vlkolakov

29. ledna 2008 v 17:00 | Chloë
Výskyt vlkolakov

Podľa legiend a príbehov sa vlkolaci kedysi vyskytovali na celom svete.
Vzťah medzi človekom a vlkolakom bol spočiatku korisť-lovec, ale čoraz dokonalejšími zbraňami na strane ľudí sa karta čoskoro obrátila. Počet vlkolakov rapídne klesol a posledné svorky sa alebo rozpŕchli medzi ľudí, skrývajúc skutočnú podobu, alebo sa utiahli do ďalekých neobývaných miest.
Najčastejšie to boli temné lesy a hory, miesta, kam sa ľudská noha neodvážila vkročiť.

Werewolf

Vlkolak - krátky úvod

18. ledna 2008 v 14:52 | Chloë
Kto je to vlkolak
Werewolves

 
 

Reklama