Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Fotenia, chlpáči a fotenia chlpáčov

18. dubna 2017 v 13:42 | Chloë Noir |  Me and My Life
Takéto nabité voľno som nemala ani nepamätám. Som neskutočne spokojná, hoci som nespravila ani zďaleka veci, čo som spraviť chcela. Ale nejako extra to neľutujem.
Ale začnem od začiatku.

Štvrtok som mala posledú smenu pred sviatkami. A bola to riadne hororová smena. Panika, stres...panika, stres všade. Najmä u mňa. Aj keď by to nebolo také hrozné, ak by ma toľko nepreháňali a nestresovali niektorí naokolo.
Večer sa Tomáš vrátil domov s malým Rickom - malým chlpáčom kamarátky Niky, ktorého sme mali pár dní strážiť. Najprv som sa trochu obávala, nakoľko posledné stráženie psa bolo veľmi...akčné, ale ako sa ukázalo, drobnučký Rick je len drobná kopa rozkošnosti a chlpov (a tiež ešte vecí, ktoré spomínať radšej nebudem :D).
Každopádne, nakoľko som na sobotu mala už vopred dohodnuté fotenie, chcela som si vo štvrtok pripraviť veci, ktoré by som si vzala na seba. Nevydalo... Bola som taká unavená, že som nebola schopná vážne ničoho.
Ale piatok bolo voľno, takže som sa tešila, a tešila som sa o to viac, že sa mi podarilo prehovoriť Tomáša na jedno fotenie. Chcela som ešte pár fotiek s ryšavými vlasmi, než ich poobede prefarbím, a s Tomášom som mala prvé ryšavé fotky, tak som to s ním chcela aj zakončiť (aj keď k ryšavej sa určite ešte niekedy vrátim).
Vzali sme teda Ricka, vzali sme oblečenie a vzali sme foťáky a vybrali sme sa na Saharu (veľká lúka, ktorá prechádza do lesa, čo máme v podstate dosť neďaleko...Ťahanovce predsalen nie sú také zlé, ako som si kedysi myslela :D). Orku sme museli nechať doma, nakoľko sa ešte stále zotavuje a nemôže na dlhé prechádzky.
Vyhliadli sme si pekné miestečko medzi rozkvitnutými kríkmi a stromčekmi a pocvakali čo sa dalo...a pár fotiek aj spoločne s Rickom.





On je taký maličký, ľahučký a ľahko prenosný psík. :D
Keď sme dofotili mňa, chcela som trochu pofotiť aj Ricka pri kvetoch, no to sme najprv išli hľadať nižšie kríky. Za Tomášovej pomoci a navigácie som cvakla fotky, ktoré nie sú rozhodne najhoršie (aj keď na neho stále ani zďaleka nemám :D), tak som bola vcelku spokojná.



Podvečer som si konečne zafarbila vlasy a pripravila veci na sobotu.
Rozhodnutie zmeniť farbu už teraz prišlo pomerne neplánovane. Chcela som pri ryšavej ešte chvíľu ostať, no v obchode nemali farbu, ktorú som potrebovala...tak som jednoducho vzala inú (to je prosímpekne moja lenivosť, pretože sa mi nechcelo hľadať obchod, kde by som tú svoju farbu zohnala...nakoľko už aj v drogériach som občas mala problém ju zohnať :D).

V sobotu ma teda čakalo ďalšie fotenie. S Dušanom som nefotila už riadne dlho, nakoľko nám akosi osud veľmi neprial a keď bol na východe, tak buď nemohol on, alebo som nemohla ja. Napokon to však vyšlo a okrem takých normálnejších fotiek sme sa rozhodli aj pre niečo trochu vtipnejšie a kontrastnejšie. Ale nebudem až tak veľmi predbiehať a ukážem len takú jednu vtipnú momentku, keď som trochu blbla...


Keď sme sa s Dušanom rozlúčili na stanici, rozhodla som sa ešte počkať. Na ceste k nám totiž bola ďalšia návšteva...vlastne dve...jedna chlpatá a jedna dredatá. :D
Tomášov kamarát Stano sa k nám rozhodol zavítať a ja som bola vcelku rada, že ho konečne spoznám, lebo vedela som o ňom dosť (najmä od Tomáša teda), sledovala som ho na Instagrame aj na FB ale pritom sme spolu neprehodili ani slovko. A prišiel aj spolu s Mangom - nie tým ovocím, ale s krásnym hafanom.
Predbehla som Tomáša a stretla som Stana skôr, než Tomáš dorazil na stanicu; spoznal ma relatívne rýchlo a Mangovi stačilo jedno pohladenie aby bol hneď nadšený a prítulný. :D

Doma to teda bolo riadne veselé...traja chlpáči. Uf. Chvíľu to vyzeralo, že medzi Rickom a Mangom to nebude dobré a že nebudú môcť byť spoločne bez dozoru a bez neustáleho upozorňovania, no napokon sa to našťastie celkom upokojilo. A Orka bola kľudas ako vždy. Aj keď mala občas výraz, že čím si vyslúžila to, že musí dávať pozor na mládež. :D



Ale aj Orke návšteva prospela, bolo vidieť, že je veselšia, čo je super, lebo nakoľko sa nemôže teraz ani vybehať a musí nosiť ten veľký golier (alá "cone of shame) pokiaľ nie je pod dozorom, aby si nelízala a nerozdráždila rany, tak býva o dosť smutnejšia (pokiaľ človek nemá v ruke jedlo. Vtedy je všetko zabudnuté :D)

Sobota skončila a v nedeľu ma čakalo ešte ďalšie fotenie...Uf, toto voľno mi rozhodne dalo zabrať. :D
S Rudom som predtým ešte nefotila, hoci si ho pamätám aj z cosplayov a iných akcií, čo sme v Košiciach robili. Konečne sme sa teda dokopali k tomu, aby sme niečo aj spáchali, akurát to nevyšlo až tak, ako sme si to predstavovali.
Že je chladnejšie bolo jasné, no zimu, aká bola včera som teda vážne nečakala. A poviem vám, že snažiť sa sústrediť na nejaké pózy alebo výrazy, keď väčšinu vašich myšlienok zaberá myslenie na to, aby ste sa neklepali zimou, to dá zabrať. :D Napriek tomu nejaké fotky vyšli podľa mňa parádne. A miesto sme si našli vážne krásne a pritom nebolo ani nejako ďaleko. Niekedy treba len otvoriť oči a skúsiť sa na miesto pozrieť trochu inak, vytrhnúť ho z okolia.



Bolo to pomerne rýchle fotenie s pravidelnými prestávkami na zohriatie sa v aute. Ale snažila som sa vydržať čo najviac, kým som sa už vážne neklepala ako osika a neukončila to, lebo už som vážne mala dosť. Musím trénovať aby som bola otužilejšia a aby som nabudúce vydržala viac!
Ale za krásu sa trpí...a za fotky občas tiež. Hlavné je, že na fotkách to vyzerá krásne jarne, no nie? :D
Keď som dorazila domov, čakal ma veľký hrnček horúceho čaju, presne tak, ako som o to požiadala, a Tomáš so Stanom akurát chystali večeru, takže som prišla akurát včas.

Pondelok zbehol tiež rýchlo.
Ráno som chcela ešte trochu pofotiť oboch chlpatých návštevníkov, nakoľko bol pomaly čas ich odchodu. Trochu ma mrzí, že som sa nedostala k tomu, aby som s chlapcami vybehla na lúku a do lesa a pofotiť ich tam, no nedalo sa naklonovať a aj sa chystať na vlastné fotenie aj ísť fotiť. Verím však, že tu Stano s Mangom neboli naposledy a nabudúce si takú šancu už nenechám ujsť.
Po poriadnom leňošení sme sa ešte s Tomášom vybrali zakončiť tieto (pre mňa) fotografické voľné dni ešte jedným, posledným fotením. Rovnaké miesto ako v piatok, no trochu odvážnejšie. Napadlo mu to už v piatok, keď som bola medzi kvetmi, že pri dobrom uhle tie zakvitnuté konáre spravia podarenú cenzúru. Len to som nebola oblečená práve tak, že by bolo jednoduché zo seba niečo len tak zhodiť.
Ale napriek nedeľnajšiemu mrznutiu som sa rozhodla to risknúť. Našťastie počasie sa nadomnou zľutovalo a nakoľko svietilo slnko a takmer nefúkalo, tak bolo pocitovo vcelku príjemne. Nie teplo, ale ani som až tak nemrzla.
Takže hrubú mikinu, ktorú som mala na sebe som zo seba rýchlo zhodila (a pridržiavala si ju kolenami, aby som ju mala po ruke, aj tak sa fotilo len od pása vyššie :D), Tomáš obiehal ako satelit, hľadajúc najlepšie miesta a obaja sme počúvali zvuky naokolo, či sa niekto neblíži. Boli sme totiž len pomerne neďaleko od blokov a nejeden človek sa rozhodol využiť slniečko na prechádzku do prírody. Čo znamenalo okamžite zakryť sa a čupnúť si na zem medzi konáre. :D
Rozhodne to bolo zaujímavé.
Raz som už vonku topless fotila, no to bolo hlboko v lese, na mieste, kam sme išli autom a kde bežne človek len tak nezablúdil. Takto blízko ľudí, to bola vážne novinka. Bola to nepochybne vtipná skúsenosť. :D


A cestou naspäť ma ešte musel Tomáš pravidelne čakať, nakoľko som z paparazzovania buriniek ešte stále nevyrástla. :D


Celkovo som rada, ako dopadli voľné dni. Aj počasím (bolo síce chladno, ale dnes už od rána prší, čo je ešte horšie :D) aj aktivitami. Fotenia sú vždy dobrý relax, aj keď trochu "pracovný". A tiež som sa dostala k tomu, aby som si tiež niečo trochu pofotila, tentokrát skvelých štvornohých havkáčov. Vážne dúfam, že aspoň pár fotiek vyšlo dobre (a určite ich tu čoskoro uvidíte).
Tiež som spoznala dvoch nových ľudí, čo je vždy super.
Nikto sa ku mne s vodou ani s ničím iným nepriblížil (Tomáš bol varovaný, že keď to skúsi, zaplatí za to životom :D).
Jediné čo ma mrzí je, že som sa nedostala k výrobe nejakej novej bižu, ale času je dosť, čo-to sa vždy dá porobiť aj cez týždeň. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Karol Dee Karol Dee | Web | 18. dubna 2017 v 14:58 | Reagovat

Navzdory té zimě vypadají fotky úžasně letně, svěže...zvlášť ty v tom "bílém svinstvu", jak tomu říká přítel, protože je na to alergický. :D

Psiska vám vytvořila hezkou dvojbarevnou kombinaci i přes to, že jsou každý jiné plemeno. Orce přeji brzké uzdravení, ať zas může lítat. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama