Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Leden 2017

Čas na Giveaway!

29. ledna 2017 v 20:28 | Chloë Noir |  My blog
Keď som začínala so stránkou/portfoliom s mojimi fotkami na Facebooku prvýkrát, nemala som o veľa viac ako 500 like-ov. Už to mi prišlo dosť. Po vytvorení novej stránky, zameranej už nie len čisto na moju modelkovskú tvorbu (aj keď to je samozrejme hlavnoým účelom), som sa na začiatku veľmi ťažko škrabala k tomu malému cieľu. Ani som si nepredstavovala, že raz budú tisícky ľudí, ktorým sa to, čo robím bude páčiť.

Po stromček som dostala celkom pekný darček - tesne po Vianociach som presiahla ďalšiu hranicu - 6000 like-ov a followerov. Myslím si, že je to dosť slušné číslo, aj keď samozrejme dúfam, že neostane len pri ňom.
Aj preto som sa rozhodla opäť raz spraviť giveaway. Tentokrát však spojenú aj s vítaním Nového roku a vlastne aj mojimi narodeninami, na ktoré som sa rozhodla giveaway ukončiť.
A aby toho nebolo málo, rozhodla som sa spraviť vlastne giveaway rovno dvakrát - jednu na Facebooku, druhú na instagrame, a v oboch sa chcem podeliť o trošku mojej práce a venovať tak ako handmade bižutériu, tak aj print podľa výberu výhercu z mojej "tvorby ako modelka".

Na Facebooku je možnosť zasúťažiť si o tento gothický červenočierny choker - zamatku s cameom a náušnicami. Zúčastniť sa je jednoduché a vlastne rovnaké ako pri skoro každej giveaway - dať like na stránku a lajknúť a zazdieľať súťažnú fotku.
V prípade záujmu giveaway nájdete tu: LINK

Na Instagrame som sa rozhodla venovať tento netopierí náhrdelník s ostňami a pasujúcimi náušnicami. A opäť stačí dať follow na môj profil @sinister_chloe a repostnúť súťažnú fotku so súťažným "hashtagom" (#chloenoirgiveaway). Viac dodatočných info nájdete tu: LINK

Obe giveaway budú ukončené v deň mojich narodenín: 4.2.2017..

"Ale veď nebude nič vidieť..."

27. ledna 2017 v 1:46 | Chloë Noir |  Me and My Life
Ak by som mala povedať, ktorú (pre mňa otravnú) vetu som od fotografov počula/čítala snáď najviac, tipla by som si, že je to asi presne táto...

Akty, boudoir, glamour sú možno aj jednými z najobľúbenejších žánrov u fotografov. Veď komu by sa aj nepáčilo (po)odhalené ženské telo, že? Samozrejme, nie je vždy jednoduché si na takéto niečo aj zohnať slečnu, ktorá by mala záujem. Na jednej strane je tu určite zrejme trochu aj strach z dotyčného, či sa z neho nevykľube nejaký chlípnik, a na druhej strane...kopa žien a dievčat sa jednoducho nerada vyzlieka pred cudzími (samozrejme, dôvodov môže byť viac, od obyčajného nezáujmu o tento typ fotiek až po možno osobné alebo "partnerské" dôvody).

My photo 397: Princess of Shadows

26. ledna 2017 v 2:57 | Chloë Noir |  Photos: My Photos
Zatancovala som si s temnotou...
Občas veci vyjdú inak ako ste ich plánovali. Občas chcete ísť napríklad fotiť jarné fotky pri zakvitnutých stromoch a namiesto toho skončíte na prázdnom poli.
Aj keď som mala iné plány, fotky tohto typu som chcela nafotiť už dlhšiu dobu. Vždy sa mi páčil tento nápad a chcela som ho zrealizovať bez toho, aby som sa hrala s cudzími fotkami. A niekedy je zrejme najlepším plánom neplánovať nič.

Pri hľadaní vhodných zakvitnutých stromov pomaly až na konci jari, sme sa dostali až takmer ku firme, kde pracujem. Aktuálne sú okolo nás polia a pár firiem (ale firiem má pribudnúť) a to, čo som videla z okna autobusu cestou domov, už zblízka nevyzeralo až tak lákavo...
Napokon Igi dostal nápad, že čo tak skúsiť také minimalistickejšie fotky na prázdnom poli. A keď som ešte vytiahla dlhú čiernu šatovku, nový plán nabral reálnejšiu víziu. To, že fúkal vietor bolo výnimočne veľké plus, pretože to, ako sa pohrával s látkou a vlasmi, len dolaďovalo plán.
Trošku ťažšie to však občas bolo s pohybom, nakoľko dlhá sukňa a látka vo vetre, plus mäkká zemina pod nohami a žiadne okuliare, to boli vcelku zábavné prekážky. Ale bola to sranda, a ja som už vtedy mala nápad ako fotky upraviť.
Ďalšiou prekážkou sa ukázala byť aj malá chlpatá otrava. Za stromami, ktoré som ja vídavala z autobusu sa ukrývalo aj pár (trochu pochybných) domčekov a zrejme od jedného z nich odbehol aj malý psík, ktorý mi síce zo začiatku liezol trochu na nervy svojim neustálym štekotom, no napokon sme sa skamarátili (TU je jedna fotka, ktorú cvakol Igi, kým som sa ja venovala uštekancovi :D).

Upravovanie fotiek bola radosť (až na poslednú fotku, sú všetky tieto fotky upravované mnou). Síce to vo Photofiltri občas dalo zabrať trochu viac, pretože som si nevedela stiahnuť nejaké dymové štetce, tak som si musela nájsť png súbory čistého dymu a pohrať sa s tým trochu na obchádzku.
Pri druhej fotke som sa pohrala len čisto so šatkou za použitia kúskov aj z iných fotiek, ktoré sme nafotili a pri štvrtej som prirábala celú oblohu, nakoľko hoci reálne bola dosť dramatická, na fotkách to len tak nevyniklo. Tak si to žiadalo trochu vlastnoručnej pomoci. :)

Fotograf: Igi Petrilla
Viac mojich foto nájdete na FB stránke Chloë Noir

Čas beží...11

25. ledna 2017 v 20:39 | Chloë Noir |  Photos: Other
Môj fanatizmus na vreckové hodinky ma ešte stále neprešiel. Už mi dokonca ostávajú len posledné tri voľné miesta a budem si musieť zohnať novú "poličku" pre ne.
Tieto, ktoré sú na prvej fotke sú skutočné starožitné hodinky, ktoré som kúpila ako darček. No nebola by som to ja, ak by som si ich najprv nepofotila. :D


My photo 397: Pink witch

25. ledna 2017 v 14:50 | Chloë Noir |  Photos: My Photos
Ďalšia séria z čias ružových vlasov. Toto bolo druhé fotenie so Slavom, fotené na Ťahanovciach. Máme tam vážne celkom pekný kúsok prírody, čo ma pri tom sídlisku vcelku prekvapilo.
Nejaký čas pred fotením som v sekáči našla zamatové šaty s úžasne širokými rukávmi...s takým správnym čarodejníckym nádychom. Ako šaty mi však boli dosť veľké (je to, ak si dobre pamätám, až L-ko), no zo šiat sa dá jednoducho spraviť top. Vzala som teda sukňu (kúpenú z Aliexpress a jednu z mojích najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku), korzet, hodila do vaku pár šperkov na striedačku a mohlo sa vyraziť.
Chvíľu trvalo, kým sme sa vytrepali na tzv. Saharu (netuším prečo to má taký názov :D), nakoľko som tam dovtedy bola len raz. A aj to som išla z inej strany.
Ale našli sme si pár pekných miest, párkrát sa zastavili a ku koncu som sa ešte prezliekla do niečoho ľahšieho (viď. posledná fotka).
Myslím, že ružové vlasy v kombinácii s čierným oblečením vyzerajú vážne super. Och, chýbajú mi...prečoooo, prečooo je tak časovo a finančne náročné si udržiavať také bláznivé farby? :D


Prechádzka Košicami

25. ledna 2017 v 2:06 | Chloë Noir |  Photos: Urban and Rural
Je to už pomerne dávno, čo som aktívnejšie pobehovala s foťákom v rukách. Na jednej strane mi to chýba, na strane druhej sa mi však opäť objavila nespokojnosť a pocit, že mi môj foťák nestačí. A hoci som bola dlho dosť proti, začínam sa už reálne pohrávať s myšlienkou, že si zaobstarám zrkadlovku.
Je to však finančne pomerne veľká čiastka, preto som sa rozhodla, že tak asi spravím ak Tomáš ešte neodíde preč (pokúša sa o prácu v Poľku) - dôvody sú jednoduché - o fotení zrkadlovkou či o nastavovaní a fotení na manuál nemám najmenšiu šajnu a čo je lepšie ako mať pri sebe niekoho, kto mi vie veci poukazovať a vysvetliť...a okrem toho, už má aj pár objektívov, na ktoré ja zrejme po zakúpení zrkadlovky tak skoro mať nebudem.
Ak sa mu práca podarí, zrejme tento nápad nechám tam a vrátim sa k pôvodnému, prípadne si počkám dlhšie a možno si ju kúpim niekedy v budúcnosti. Zdá sa to možno ako hlúpy dôvod, ale je tam toho trochu viac, než len toto.

Každopádne, tu je pár fotiek nazbieraných predovšetkým počas minulého roka z prechádzok po našom krásnom mestečku.



My photo 396: Little bit of steampunk...again

10. ledna 2017 v 18:31 | Chloë Noir |  Photos: My Photos
Ach, kde sú tie časy, keď som mala ešte tmavé vlasy? :D
Tieto fotky boli fotené na začiatku minulého roka. Je to až zvláštne sa na nich pozerať. Taký nezvyk. Ale nebudem klamať, myslím, že tmavé vlasy sa mi hodili možno najviac. :D
Mišo (fotograf) ma zavolal, že vyrobili klobúk, tak či niečo nepofotíme. Foteniu málokedy poviem nie, a už vôbec nie ak ide o niečo inšpirované steampunkom. Nápad sa mi páčil, aj keď si už presne nepamätám, na čom sme sa dohodli (nuž čo..prešiel už vlastne rok, to je dlhá doba pre osobu s pamätou zlatej rybičky :D).
Vlastne ani nepamätám, či som reálne bola rozhodnutá fotiť v nohaviciach. To sa mi veľmi nepodobá, nakoľko mám takmer vždy šaty alebo sukne (ale tento rok to musím už napraviť :D). Ale myslím, že to nie je najhoršia kombinácia, hoci ich vlastne aj tak vidieť len na jednej fotke.

Klobúk, ktorý môžete vidieť na poslednej fotke robil Igi (fotograf s ktorým som tu už pár výsledkov z fotení ukazovala). Sedel mi trochu lepšie ako ten, ktorý robil Mišo. A neskutočne sa mi páčil už keď som ho videla u Igiho na fotke. :3
Rozhodne som spokojná, nakoľko takýto štýl mám rada. A do budúcnosti chcem svoj šatník rozšíriť o viac steampunkových vecí, nech viem poskladať pekné outfity. :)
Foto a úprava: RebelPhoto



Assay of Darkwood

9. ledna 2017 v 15:20 | Chloë Noir |  Photos: People and Events
Bolo ešte pekne teplo, keď na návštevu do nášho malého mestačka zavítala opäť príjemná návšteva v podobe jednej skvelej červenovlásky.
Kedysi sme si zapózovali spoločne, tentokrát nám to však úplne nevyšlo. Tak som sa rozhodla trochu prevetrať aspoň tú moju šunku, ktorú volám foťákom a modliť sa, nech mi aspoň niečo vyjde trochu schopne.
Fotenie ľudí vážne nie je mojou silnou stránkou. Väčšinu času som vždy radšej mierila objektívom na neživé veci alebo paparazzovala burinky a hmyz.
Ale veď čo...niekde treba začať a nie je nič lepšie ako mať za pokusného králika kamarátku, ktorá už čo-to nafotené má.

Tak sme sa teda rozhodli zájsť najprv do parku, potom trochu do mesta, medzitým sme trochu pocvakali a zároveň aj pochytali pár Pokémonov a napokon sme skončili v HalmiCaffé na chutnom ľadovom čaji. Vtipné (aj keď trooooošičku možno aj creepy :D) bolo, keď sme sedeli pod Urbanovou vežou a prišiel k nám starší pán a robil nám komlimenty aké sme pekné a zaujímavé. Chcel sa aj s nami odfotiť, a nakoľko sme obe dve dosť milé duše, tak sme ho nemohli odmietnuť. Tak sme sa s ním striedavo odfotili jeho telefónom (jednu fotku ešte pred tým, než vybral on svoj telefón, spravila Assay mojím foťákom. Ak ju chcete vidieť nájdete ju na mojom instagrame tu: [link] ).
Bol to skvelý deň. V HalmiCaffé Assay trochu aj zahrala na klavíri (chceli sme pár fotiek, ale kvôli tme sa mi toho veľa vážne nepodarilo), čo potešilo moju malú dušičku, pretože klavírnu hudbu milujem.
A pekne me aj pokecali o všetkom možnom. Je to vážne skvelá holka, škoda, že býva na opačnom konci republiky a chodí do Košíc len raz za čas.
No, ale kecania stačilo, tu sú fotky. Kritika je veľmi vítaná, nakoľko toto je jeden z prvých začiatočných pokusov o fotenie osoby. :D
Určite sa mrknite aj na jej stránku: Assay of Darkwood



Cesty, busy, zastávky alebo poďme si zanadávať I

8. ledna 2017 v 23:07 | Chloë Noir |  What´s on my mind

Zbytočné zastávky

Trasiem sa ukrytá pod zastávkou a nostalgicky spomínam na staré časy, keď boli postavené tak, aby spĺňali aj nejaký účel a chránili čakateľa pred nepriazňou počasia. Ach, dobré to časy...

Neustále keď prší, fučí, sneží či extrémne pripeká slnko a ja čakám na autobus čudujem sa, ktorý debil vymyslel dizajn tých nových zastávok, ktoré u nás stoja na väčšine miest - úzučké, celé sklenené, od zeme veľká medzera, medzi bočnými sklenenými "stenami" a strechou ďalšia veľká medzera a aby to nebolo málo, tak pre istotu medzera ešte aj priamo v strede pozdĺž celej zastávky. Je väčšinou aj škoda snažiť sa ukryť pod nimi, pretože to tak či tak nemá zmysel.
Ešte si pamätám tie veľké zastávky z vlnitého plechu. Široké, veľké a možno nie práve vkusné, no spĺňali svoj účel. Tie sú už však (až na pár výnimiek..) dávno zabudnuté a teraz nám čakanie "spríjemňujú" pekné moderné zastávky, ktoré však zrejme slúžia len na okrasu (prípadne aby šofér autobusu náhodou zastávku neminul).


Ďalší rok je za nami

6. ledna 2017 v 3:53 | Chloë Noir |  Me and My Life
Je to tu. Opäť je ten čas, kedy sa bude skoro každý z nás mýliť pri písaní dátumu...Začiatok nového roku. Zbehlo to riadne rýchlo.
A aký bol vlastne rok 2016?

Prekvapivo sa toho udialo vcelku dosť. Nie nejako prehnane veľa, ale aspoň pár zmien nastalo aj v mojom živote (k dianiu vo svete sa vyjadrovať nebudem...myslím, že nikoho rôzne väčšie správy neobišli a niektoré veci určite nechce mať pripomínané).