Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Listopad 2012

Nefunkčná myška

30. listopadu 2012 v 17:39 | Chloë Noir
Akosi mi nejde myška.
Išla išla a zrazu...nešla. Bola to záležitosť ani nie minúty. Písala som si, trochu sa hrala vo Photoshope a potom som sa postavila a išla si pre mandarinku. Ale keď som sa vrátila tak jednoducho kurzor ostal ako primrznutý a ja neviem čo s tým je.
Kábel ani koncovka sa nezdajú byť poškodené, skúšala som aj vytiahnuť a znovu zapojiť, ale ako vám už iste dosšlo - nepomohlo to.
Nie je to však tak, že vôbec nejde. Dá sa s ňou normálne klikať aj všetko, len sa jednoducho nehýbe a aj to červené svetieklo zospodu nesvieti, len tak slabo bliká.
Vie niekto, čo s tým, či sa to dá nejako opraviť, alebo sa mám s mojou peknou a relatívne novnou myškou rozlúčiť?
Pretože bez nej sa PC ovláda trochu nepohodlne.

Ostne

30. listopadu 2012 v 15:49 | Chloë Noir |  Photos: Other
Kúsok Peťovej ruky. Ako vidíte nie som sama, kto má rád takéto veci :P


Shadow of a spider

29. listopadu 2012 v 13:49 | Chloë Noir |  Photos: Animal Life
Z fotiek pavúka ma zaujala eštejedna fotka. Zaostrilo mi na vlákna pavučiny a zo samotného pavúka ostal len tieň.


Whitby Gothic Style

28. listopadu 2012 v 16:09 | Chloë Noir |  Gothic:Fun
Gangnam style pozná snáď každý. A že sa nevyhol ani radám čiernoodencov, to vám môžem potvrdiť. A nielen ja.
Toto video som našla u niekoho na fb nástenke a musím povedať...videla som už nejednu paródiu na túto pieseň, ale toto mi bolo vážne novinkou a prekvapením.
A vraj goths sú pochmúrni, smutní a depresívni. Veď sa pozrite sami, že to tak vôbec nie je.


Mám v krku ježka

28. listopadu 2012 v 15:39 | Chloë Noir |  Me and My Life
Aspoň mám taký pocit. V hrdle ma škriabe až des a nos tiež nie je práve pokojný. Asi na mňa niečo lezie. No...ponáhľať sa ráno na bus zadychčaná a s ústami dokorán a jazykom po zem možno nie je práve najlepší spôsob ako si udržať zdravie, najmä keď okolo tej pol piatej ráno rozhodne vonku nie je práve najteplejšie.
A ešte k tomu si aj jeden zo zubov múdrosti zmyslel, že chce ešte trochu povyrásť a tiež ma trochu potrápiť. Nemohli by sa tie zúbky trochu umúdriť, keď sú to vraj zuby múdrosti?
A čerešnička na torte - zrejme obe najbližšie soboty budem tráviť v práci. Niet nad relaxačne strávený víkend, no nie? Veď načo oddych od ťažkej práce, načo víkend... -_-
Zbohom plány, možno sa niekedy v budúcnosti ešte uvidíme.
Ale blížia sa vianoce a aj my by sme mali mať nejaké to voľno...snáď.
Ako sa hovorí, keď sa sype, tak sa sype, ach jo.

O listoch a e-mailoch

27. listopadu 2012 v 17:19 | Chloë Noir |  What´s on my mind
Časy, kedy bolo písanie listov samozrejmosťou sú už dávno preč. V dnešnej modernej dobe boli dávno nahradené e-mailami, FB správami či SMS-kami.
Predsa sú však ľudia, ktorí si stále radšej dopisujú takýmto spôsobom.

Jeden čas som si aj ja s kamarátkou písala listy. Je to podľa mňa úžasný pocit nájsť v schránke obálku so svojím menom a nedočkavo ju otvoriť a začítať sa do písaných riadkov.
Má to istú romantiku, osobité čaro. A celkovo je to osobnejšie. No bohužiaľ má písanie listov aj nevýhody, napríklad ak si ho porovnáme s takým e-mailom.

Posiate kvapkami 2

26. listopadu 2012 v 20:09 | Chloë Noir |  Photos: Nature
Po dlhšom čase opäť fotky fotené mojin vlastným foťákom. Popravde, išlo to horšie než som myslela, je to nezvyk a akosi mi už ...nestačí. Z celej kopy fotiek len týchto zopár vyšlo ako-tak dobre a celá kopa tých, ktoré mali byť najkrajšie sú jednoducho nepoužiteľné. Asi bola chyba skúšať niečo lepšie a potom sa navrátiť k mojej milovanej starej mašinke...

Práve na toto "fotenie" reagoval aj tento článok.
Možno si poviete, že tie fotky sú fajn a že nechápete, čo sa mi na nich nepáči, no nejde o tieto fotky, ale práve o tie, ktoré tu nie sú a ktoré vonkoncom neboli použiteľné. :-/



TV Goths

25. listopadu 2012 v 15:19 | Chloë Noir |  TV Goths
Médiá...to je veľmi široký pojem, ktorý zahŕňa okrem časopisov či reportáží aj napríklad filmy či seriály...
A presne na tie sa chcem teraz zamerať.

Existuje pomerne veľa rôznych seriálov a filmov, či už hraných alebo kreslených, kde sa vyskytuje nejaká goth postava. Zvyčajne vystupuje len v pozadí, no občas patrí aj medzi hlavnejšie postavy.
Ak sa jedná napríklad o príbeh zo školského prostredia, tak občas partiu "goths" môžete zahliadnuť ako nenávistne hľadia na tých populárnych.
Čo je pri mnohých (najmä teen) filmoch a seriáloch najväčšou chybou je fakt, že namiesto toho aby zobrazili gotha takého, aký by byť mal, zobrazujú ho v typických stereotypoch. Neraz sú to teda depresívne temné duše, ktoré sa nikdy nesmejú, strašia malé deti, sú drzí k starším a k autoritám a ich reči sa točia okolo toho, ako pôjdu na cintorín, či ako by toho alebo tamtoho umučili prípadne prekliali...
Nie sú to teda len hlúpe články a nepodarené reportáže, ktoré o goths ponúkajú nesprávny obraz.

Už nikdy viac...

25. listopadu 2012 v 10:29 | Chloë Noir |  Me and My Life
Sedím tu za počítačom, snažím sa dostať niečo do žalúdka a pre istotu mám neďaleko moje vedierko. Jeden nikdy nevie.
Ale jedno určite viem...nič okrem piva, vína alebo nejakého likéru už v živote piť nechcem. A aj to len v malých množstvách. Tiež viem, že alkohol síce odbúrava niektoré bloky, ale s niektorými nepohne ani ten. Som zvedavá, či by som niektoré veci, čo som spravila, bola schopná spraviť za triezva. Vlastne nie, skôr či ich budem vedieť teraz spraviť aj za triezva. :D
A zistila som, že keď som opitá, tak sa smejem. Veľa, veľmi veľa sa smejem. Na každej malej prkotine sa musím rehliť. Kým mi nepríde zle. To je potom už iná sranda :D Okrem toho som aj tvrdohlavá a je ťažké so mnu pohnúť, aspoň čo si pamätám. Vlastne na to, že som nebola schopná sa postaviť (teda, možno by som aj bola, ale radšej som to neskúšala :D) si pamätám skoro všetko, aj keď neviem, či je to výhoda alebo nevýhoda. Ale rozhodne to bol trapas. Totálny. A trochu som to prehnala.
Ale už nikdy viac.
Nechápem čo ľudí tak rozne baví na tom, opíjať sa. Mne toto prvýkrát úplne stačilo. Je to otrasný pocit a teraz je mi tak zle, až je mi z toho smiešno.


Dead Can Dance - The Host of Seraphim

24. listopadu 2012 v 12:19 | Chloë Noir |  Music
Dead Can dance možno nie je z kapiel určených pre masové počúvanie, no medzi moje obľúbené patrí už pomerne dlho, aj keď ak mám pravdu povedať, nepočúvam ich od rána do večera, ako niektoré iné kapely.
K tejto piesni som sa popravde nedostala cez počúvanie diskografie, ale cez jedno anime movie. Vexille je film, ktorý ma osobne zaujal natoľko, že som ho videla už párkrát a raz som ho pozerala aj s Peťom. Táto pieseň hrala keď pochovávali jednu z postáv a zakaždým, keď som ten film videla, vždy mi tá pieseň prišla povedomá...a úplne fascinujúca. Netušila som však, od ktorého interpreta to je.
Napokon som sa pustila do hľadania...a našla som ju.


Nákupy, nákupy

24. listopadu 2012 v 8:59 | Chloë Noir |  Closet News
V poslednom čase som využila to málo voľna aj na to, aby som si obohatila šatník. A vlastne nielen ten. Návšteva sekáčov ma síce nie vždy potešila, ale keď áno, tak poriadne, pretože sa mi šatník rozrástol o pár skutočne úchvatných kúskov.
Konečne som si splnila ten môj malý sen a mám šaty v čínskom štýle. Nie sú priamo z toho materiálu, z ktorého by mali byť a na moje pomery sú nezvyčajne svetlé, no sú pohodlné a jednoducho úžasné.

Deň devätnásty - Nerešpektovanie rodičov

22. listopadu 2012 v 9:01 | Chloë Noir |  30 Days Challenge
19. deň - Kedy si nerešpektoval/-a svojich rodičov
Nepríjemná téma, ale budem úprimná. Síce sa už pár rokov nepočítam medzi teenagerov, moje správanie oproti mojej mame ukazuje niečo trochu iné. V posledných rokoch som sa začala riadiť vlastnou hlavou, hoci, priznám sa, nie sú moje rozhodnutia práve skvelé. Ale stojím si za názorom, že je lepšie učiť sa z vlastných chýb, než z chýb niekoho iného.
Takže toho nerešpektovania tam rozhodne bolo viac. Naposledy to však asi bolo práve s tou spomínanou školou, nakoľko mama chcela, aby som pokračovala, no ja som si tvrdohlavo išla po svojom. Bolo z toho dosť nepríjemné obdobie, ktoré som zvládla len vďaka Peťovi a Gabi, no stála som si za svojim..a ustála to. Nehovorím, že nikdy nechcem dokončiť výšku, ale jednoducho nejakú inú...a neskôr, možno externe.

Deň osemnásty - V čo verím

22. listopadu 2012 v 8:48 | Chloë Noir |  30 Days Challenge
18. deň - V čo veríš
Čo som vynechala pri štvrtom dni môžem doplniť teraz. odpovedať na otázku v čo verím nie je také jednoduché ako som si myslela.
K žiadnemu konkrétnemu náboženstvu sa neradím a ani nechcem, hoci ma vždy istým spôsobom zaujímali a rada o nich čítam.
B čo teda verím? Sama popravde poriadne netuším. V nejakú vyššiu moc, no nie v niečo priamo konkrétne ako je Boh...to vlastne trochu aj áno. V nejaký osud tiež, pretože na náhody neverím. Ale zároveň neverím tomu, že je zase všetko predurčené a nemenné.
Verím aj v reinkarnáciu a tiež aj na duchov, hoci to niektorým môže prísť hlúpe.
A verím aj v istý druh mágie, aj keď samozrejme nie v takú s akou sa stretávame napríklad v Harrym Potterovi, skôr v prekliatia a uhranutia.
Verím vlastne v mnoho vecí.
Ale čo k tomu povedať, som ešte pomerne mladá a môj názor či možno aj skúsenosti sa v tomto smere možno počas ďalších rokov aj zmenia.

My Photo 328: Goths Just Wanna Have Fun 11

21. listopadu 2012 v 11:59 | Chloë Noir |  Photos: My Photos
Ach, to sa niekedy ani nedá nesmiať :D A keďže bol foťák poruke môžem vám priniesť zase kopu ehm...úsmevných fotiek :D
Niektoré sú trochu rozmazané, či presvetlené (alebo oboje) ale čo už, tak vyšlo :D



Slnečný kvet

21. listopadu 2012 v 0:09 | Chloë Noir |  Photos: Nature
A tým nemyslím slnečnicu. :D
Popravde, sama som prekvapená, že mi to celkom vyšlo. Bol to taký rýchly nápad a nečakala som, že to môj foťák so svetlom zvládne. Takže v jednej ruke foťák, v druhej baterka a ako objekt biele kvietky, ktoré mama priniesla zo záhrady. Triasla sa mi ruka a baterka nevydávala práve silné svetlo a ten môj maličký foťáčik nezvykne byť s tmou práve kamarát. A s mojou trasúcou sa rukou ešte menej. Ale napokon nie sú také rozmazané ako som sa obávala a hoci nevyšli presne ako som plánovala, som spokojná.

A prečo slnečný kvet? Ani neviem...to mi ako prvé napadlo pri pohľade na tú farbu



Deň sedemnásty - Úspechy a neúspechy

20. listopadu 2012 v 12:19 | Chloë Noir |  30 Days Challenge
17. deň - Tvoje úspechy a neúspechy za posledný rok
Tento rok sa niesol v podobe mnohých zmien. Celý môj život sa obrátil naruby.
Veľkým neúspechom bolo to, že som zahodila školu. Ale, jednoducho nespĺňala čo, som od nej očakávala, prišla som o motiváciu vôbec tam chodiť a nie to sa ešte snažiť. Ja viem, s vysokou by mi bolo lepšie, ale čo už, stalo sa. Bolo to moje prvé veľké rozhodnutie a hoci viem, že nie práve najlepšie, neľutujem to.
Ďalším neúspechom bolo zrejme to, že som sa neodhodlala vyraziť za prácou mimo východu, hoci konkurz a následná ponuka práce v Bratislave bola nanajvýš lákavá. Ale opustiť to, čo tu teraz mám a ešte viac zvýšiť tú, už teraz tak veľkú vzdialenosť? Nie, za to mi to teraz nestojí. A okrem toho, ísť tam len tak, bez peňazí a všetkého, to by bol rozhodne hlúpy nápad. Také veci dopadnú dobre len vo filmoch.
Ale úspechom je, že nejakú prácu predsalen mám. Síce makačka, ale aspoň niečo. Na začiatok dobré. Snažím sa brať to pozitívne - aspoň sa naučím poriadne makať. Každý (najmä rodina) mi hovorila, že tam nevydržím ani týždeň a nieto ešte tri skúšobné mesiace, ale aha - tretí mesiac sa blíži ku koncu a ja som tam ešte stále. To je podľa mňa tiež veľký úspech, pretože zvyknúť si na každodennú prácu po tom pohodlnom živote, to rozhodne dalo zabrať :D
To sú samozrejme len tie najväčie...je tu aj kopa drobných úspechov aj neúspechov. Niežeby nestáli za spomenutie, ale sú viac osobnejšie a tie si nechám skôr pre seba :P

Za najväčší úspech však považujem to, že som napriek všetkému spokojná a šťastná.

Hľadá sa rada od majiteľov ultrazoomov

20. listopadu 2012 v 10:39 | Chloë Noir |  Me and My Life
Ako som už minule spomínala, plánujem si kúpiť nový foťák.
Viem, že zrkadlovka by možno bola skvelá, veď kto by nechcel zrkadlovku, no ja som sa rozhodla naďalej si nažívať s kompaktom. Pri mojej finančnej situácii je to jednoducho výhodnejšie, lebo priznajme si to - zrkadlovka je drahá záležitosť.

Hoci som spomínala, že už jedneho miláčika vyhliadnutého mám, predsa to ešte nie je úplne isté a ja sa rozhodujem medzi tromi.
Musím sa priznať, že v tomto smere nie som práve zbehlá a nevyznám sa veľmi v tých rôznych parametroch, preto som sa rozhodla obrátiť sa na vás, dúfajúc, že niekto má skúsenosti a trochu poradí.
Všetko sú to ultrazoom-y.

Nikon Coolpix L310
Toto je moja prvá voľba. Je to podobný foťák, aký má aj Peťo a ktorý sa mne osobne rozhodne pozdával a fotilo sa mi s ním dobre. Rozhodne veľmi sympatická je tiež cena.
Špecifikácia

Nikon Coolpix L810
Ďalšou voľbou je ďalší Nikon. Má väčší zoom, otázkou však je, či je to potrebné. Fotí aj 3D fotografie, no táto informácia mi príde akosi zbtočná, pretože o to veľký záujem nemám.
Okrem toho je trochu drahší a našla som ho len v červenej a modrej...
Tiež som na neho akosi našla neveľmi potešujúce recenzie.
Špecifikácia

Olympus SP-620UZ
Napokon je tu Olympus, ktorý mi ukázal brat a ktorý by si chcel on kúpiť. Lákavá je cena, no s Olympusmi vôbec nemám skúsenosti.
Špecifikácia

Bola by som rada ak by sa vyjadril niekto, kto má skúsenosti s tými foťákmi, nejaké pre a proti by ma určite potešili. :)



Deň šestnásty - Mainstreamová hudba

20. listopadu 2012 v 9:49 | Chloë Noir |  30 Days Challenge
16. deň - Tvoj názor na mainstreamovú hudbu
Že nejdem veľmi s hlavným prúdom je zrejme mnohým mojim známym a návštevníkom jasné, najmä, čo sa hudby týka.
Hudba tak populárna v dnešnej dobe, večne vyhrávaná v rádiách či v telke, to nie je veľmi pre mňa. Nejde o to, že by som silou-mocou chcela ísť proti prúdu tak som tú hudbu jednoducho zavrhla, ide o to, že sa mi jednoducho nepáči. Taký Bieber, Miley Cyrus, One Direction...nebyť blogov a toho, že snáď nie je dňa, kedy by ich a im podobných v telke či v rádiu nepustili, zrejme by som o nich v živote nepočula. A popravde, nechýbalo by mi to. A ešte k tomu, ak pár skladieb hrajú celý deň neustále dookola -_-
Som neskutočne rada, že už nemusím počúvať rádio...
Väčšina mainstreamovej hudby ma nedokázala osloviť, ich texty sa mi zdajú často prázdne, neúprimné a o tom istom. A ako by aj mohli byť úprimné, keď ich často nepíšu sami "umelci"?
Nemám nič proti popovej hudbe, občas si niečo aj vypočujem, no nie je pop ako pop a medzi komerčným odpadom a kvalitnou hudbou je jednoducho rozdiel. A v tomto smere nezáleží na žánri.
Ale jednoducho - mainstreamová hudba a ja? Nie, ďakujem, ale nech si ďalej tvoria a nech sa za nimi detičky ďalej bláznia, prejde pár rokov a neštekne po nich ani pes. Pretože tak to s mainstreamovou hudbou chodí. :)

Deň pätnásty - Obľúbení blogeri

19. listopadu 2012 v 10:29 | Chloë Noir |  30 Days Challenge
15. deň - Tvoji obľúbení blogeri
Mám celú kopu obľúbených blogerov. Zvyčajne je to z každého rožku niečo, pretože nemám vyhranený štýl blogov, ktoré by ma vedeli zaujať.
Ale samozrejme, na prvom mieste sú to rozhodne blogeri, ktorí sú aspoň trochu podobnej krvnej skupiny, najmä čo sa týka žánrov hudby v prehrávači. Alebo potom blogy venované vlastnej tvorbe ako fotografiám či kresbám.
Tak tu je taký menší zoznam obľúbených blogov. Vypisovať všetky, na ktoré rada chodím, neskončila by som ani do večera. :D

Oculus littleasylum.blog.cz
Destinaetus self-hatred.blog.cz
Fräulein Devil vzdajte-to.blog.cz
Lúmenn lumenn.blog.cz
Metteorwa metteorwa.blog.cz
Any elusion.blog.cz
Christina Machart krvave-umeni.blog.cz
Catherine Black keichi.blog.cz
Matt Foxiss foxiss.blog.cz
Monica Otmili me-for-all.blog.cz
Morticia dark-morticia.blog.cz
Kirma kirma-lee.blog.cz
Eden Funeral edenfuneral.blog.cz
Topier topier.blog.cz
Lea sammael69.blog.cz

a kopa ďalších...

Deň štrnásty - Najrannejšia spomienka

19. listopadu 2012 v 9:44 | Chloë Noir |  30 Days Challenge
14. deň - Tvoja najrannejšia spomienka
Hoci som občas hlava deravá, na niektoré veci z detstva si spomínam až pridobre. A bohužiaľ nie sú to veselé spomienky, hoci samozrejme boli aj veselé zážitky. Akosi sa však ľahšie vryje do pamäte to zlé, než to dobré, čo je rozhodne veľká škoda.
Moja najrannejšia spomienka je spomienka na otca. Bola som malá, maličká, no už presne neviem, koľko som mala vtedy rokov. Veľmi rada som sa hrala s kockami a chcela som to ukázať aj jemu, no keď som si doniesla kocky do obývačky, zrúkol na mňa a vyhnal ma von. Bola som z toho smutná, chcela som sa mu pochváliť, zahrať sa s ním a dopadlo to takto.
Vám to možno nijak tragické pripadať nemusí, no nakoľko viem, aký človek môj otec bol, táto maličká spomienka len viac podporuje moje pocity voči nemu...ktoré rozhodne nie sú pozitívne rovnako ako snáď žiadna zo spomienok na neho.
Pretože čo pozitívne mám nájsť na spomienkach, kde alebo kričí, alebo sa háda s mamou alebo je totálne opitý?
Ale čo už, som spokojná, že sú to už dlhé roky, čo s ním nežijeme a vlastne sme o ňom ani nepočuli. Nechýba mi.