na Blog.cz

Je všetok ten boj proti tým mýtom a nepravdám zbytočný?

...Nie, verím v to, že nie...

Napriek tomu mám občas pocit, že tých blbostí na internete, či v časopisoch vôbec neubúda. A tu je ďalší podobný príklad neinformovanosti a neschopnosti autora zohnať si nejaké seriózne informácie.
Netuším, čo je ten denník Metro zač, ale akosi som od toho očakávala akosi viac, než článok na úrovni Bravíčka. Ale, asi som očakávala priveľa, pretože na svete je ďalší zbytočný článok o gothic, plný blbostí.
Ako inak: Nightwish, Within Temptation a čierna kam sa pozriete.

Čo k tomu viac povedať? No dobre, v mnohých takýchto článkoch sa aspoň zopár informácii nájde normálnych: že nie sme satanisti, ani posadnutí temnotou, zabíjaním, obetovaním a tak podobne.
Ale, hoci mám Nightwish, Withinn Temptation, Evanescence či podobné kapely zamieňané za goth kapely rada a radím ich často k mojim obľúbeným, musím povedať, že ku goth hudbe majú pomerne ďaleko. Je to jednoducho niečo iné a nemyslím, že goth hudba by mala byť pochovaná v tieni týchto kapiel.

A tiež to nie je len o čiernej či nosení značkového gothického oblečenia. -_-

Ale...nebudem to tu znovu riešiť, mýty som už vyvracala TU

Čo ma však teší je diskusia pod tým článkom, kde sa mnohí ohradzujú a snažia sa uviesť veci na správnu mieru. Aspoň niečo...

A konkrétne kúsok prešovskej prírody :D

Nie však moja červenovlasá Ryuu, aj keď červená vlastne je aj táto.

Po Nyx som konečne videla aj zvyšok Peťovho zverinca a aj zlatú malú Ryuu. A hoci bola neposedná, podarilo sa mi ju odfotiť a dokonca som na tie fotky (najmä na tú prvú) patrične hrdá.

Vykúpaný a ostrihaný...a vyzerá ako vypraný v Perwolle:DDD

Môj milý Peťo sa nerád fotí. Takže väčšina mojich pokusov končí rozmazaná. Tse tse.

Ale ja a nechať sa tým odradiť? Tak to teda nie.:P

Tak tu sú aspoň dve :D

Táto je z konca apríla :D

Jeden starý lineart a jedna stará kresba. Akosi som to zabudla zverejniť... -_-

Ale čo už. Nie je to najlepšie ale ani najhoršie :D

Po dlhom čase opäť totálne zlogothické fotky cintorínu :D

Ale asi by som to nebola ja, ak by jedno z prvých vecí, čo spravím na návšteve v inom meste nebola návšteva cintorínu.

A musím povedať...pekný cintorín, najmä niektoré jeho staršie časti.

Bohužiaľ slnko opäť mnohé fotky pokazilo a niektoré jednoducho išli hneď aj do koša...

Toľko lienok pokope som ešte nevidela. Rozmýšľala som aj nad nejakou spoločnou fotkou, ale nie a nie mi zapózovať a hneď sa rozutekali, potvorky malé bodkované :D

Piatky trinásteho som zvyčajne (zrejme na rozdiel od väčšiny) radila medzi moje obľúbené dni. Zvyčajne sa mi počas nich darilo a ja som bola jednoducho rada.
Ale ten dnešný...ach jaj.
Začalo to už večer predtým, keď sme kvôli počasiu zrušili piknik, ktorý mal tento piatok byť. Potom som zaspala, odkrytá a pi otvorenom okne (nie je v týchto dňoch v noci práve teplo). A zaspala som aj ráno a tým sa celý môj plán trochu posunul.
Pokračovalo to nešikovnosťou, narezaným nechtom a krvavým malíčkom. Ale kto by čakal, že žiletka, ktorá je na chĺpky akoby tupá, prejde nechtom ako maslom? Auč. Našťastie to nie je až také hrozné, akurát to už bolí len pri dotyku a musím dávať pozor, aby som sa tým malíčkom niekde nezachytila. Alebo zase nerozhodla ním poškrabať.
Potom, keď som sa rozhodla ísť sa do kúpeľne maľovať - vypadla elektrina. A pre väčšiu srandu hneď v celom paneláku. Veď prečo nie? Čo je lepšie, ako keď ste na compe a zrazu vypnú elektrinu? Našťastie som tam nebola ja ale brat. Ale aj tak...
Samozrejme, pri nalievaní vody išla polka mimo a celkovo som dnes bola ako ľavá :D
Neskôr mi ešte aj začalo tiecť z nosa (to mám z tej chladnej noci).
A napriek tomu a ďalšiemu inému môžem povedať, že to bol jeden z najvydarenejších piatkov...a možno aj celkovo dní. Pretože potom...prišiel Peťo. Boli sme so psom, pozreli tri skvelé filmy (je z neho síce trochu kostený vankúš, ale aj tak pohodlný :DDD), napchávali sa pizzou a potom aj čipsami (hmmm..niekto tu vážne podporuje moj rastúci vankúšik :D) a celkovo sa ehm...bavili.
Jednoducho skvelo strávený deň, ktorý napriek malým nepríjemnostiam dopadol úžasne a za ktorý som vďačná. Až bola škoda, že to muselo skončiť. Ale čo už. Prešov je ďaleko a cesta domov niečo trvá, takže o deviatej prišlo rozlúčenie.

Už len dúfať, že sa naskytne ďalšia príležitosť si niečo také zopakovať.

A opäť ďalšie fotky fotené Peťom.Vlastne sú z toho istého dňa ako tá posledné séria :D

Nájsť niečo také na pozemkoch starej továrne...to sme teda nečakali.

Všade sklo, kamene, štrk...a zrazu - hlava! Telo sme nenašli...aký zločin sa tu udial? :D

Na tieto fotky by som skoro bola aj zabudla. Sú ešte z konca apríla, keď sme sa vydali na celodenné...hmm...objavovanie krás Košíc :D

Pieklo slnko, ako inak, a mnohé fotky mi to pokazilo, tak tu sú aspoň tie, ktoré ako-tak vyšli.

Je to vážne pekný pocit, dostať ružu. Teraz mi vysušená tróni v mojej váze :)

A samozrejme nie je modrá ale tmavoružová :D

Ako sa mu podarilo prehovoriť ma, to skutočne netuším, ale vďaka jeho tvrdohlavosti sa mu to podarilo a napokon ma po dlhom, dlllllhom prehováraní vytiahol do Prešova. A to dokonca hneď dvakrát. Neskutočné, neuveriteľné...hotový zázrak

A samozrejme, že foťák som brala so sebou.

Len jediná vec bola na tom celom zlá. To debilné horúce počasie, z ktorého ma počas prvej návštevy hrozne bolela hlava a počas druhej mi tiež nebolo práve do tancovania. Ale aj tak to stálo za to.

A tu sú nejaké turistické fotky :D Keďže pieklo slnko, mnohé fotky boli pokazené a presvetlené, čo je mi hrozne ľúto, ale čo sa dalo robiť...

To nie je žiadna novinka. Ľudia sa menia, mení sa ich výzor, menia sa ich názory.
A mení sa aj samotný život.

A čo sa zmenilo u mňa? Pomerne dosť vecí, no niektoré nestoja za zmienku a o iných sa zmieňovať nechcem.
Ale jedna zmena za zmienku rozhodne stojí.
Čo sa budem vykecávať, snáď to pochopíte aj z fotky.

______________________________________________________