Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

Krvavý mesiac

28. dubna 2009 v 17:45 | Chloë |  Short Stories
Krvavý mesiac

(Istým spôsobom prológ k príbehu Keď je mesiac v splne..[pracuje sa na tom])

..........Temný závoj noci visel nad mĺkvou krajinou. Bezvetrie. Vysoké topole nehybne stáli ako strážcovia lesa. Spoza tmavých oblakov vykukol mesiac a jeho striebristé svetlo zalialo les.
..........Medzi stromami sa mihol tieň, Muž v stredných rokoch rýchlo, no opatrne kráčal lesom. Mal naponáhlo. Chýry vraveli, že v noci les nie je bezpečný. V ruke držal sekeru, na opasku mu visel dlhý nôž a jeho nervózny pohľad skákal z tieňa na tieň, zo stromu na strom. Nedokázal sa zbaviť pocitu, že ho niekto sleduje.
Niekde za jeho chrbtom sa zrazu ozvalo zašušťanie. Rýchlo sa zvrtol. Nič. Les bol stále rovnako nehybný. Úsudil, že sa s ním zahráva strach a otočil sa späť. To čo uvidel mu vyrazilo dych.
..........Len niekoľko metrov pred ním stálo zviera. Vyzeralo ako vlk, ale čosi mužovi našepkávalo, že obyčajný vlk to nie je. Pod snehobielou srsťou, ktorá v mesačnom svite vyzerala ako tekuté striebro, nedočkavosťou hrali svaly. Štíhle telo bolo mierne prikrčené, prichystané na skok, z vycerených tesákov kvapkali sliny. Oči. Muž razom vedel čo mu na tom zvierati nesedelo. Jeho oči mu pripadali tak ľudské, aj keď plné nenávisti, posmechu a krutosti.
Muž podvedome cúvol a v ruke pevnejšie zovrel sekeru. Druhou opatrne nahmatal rukoväť dýky. Opäť cúvol. Pod nohami mu zapraskali suché konáre.
Tvor zrazu skočil. Bez varovania, bez akéhokoľvek zvuku. Dvoma bleskurýchlymi skokmi bol pri mužovi a už sa chytal k poslednému. Odrazil sa a silnými labami zrazil muža z nôh. Ešte v letku rozdľavil pysk a smrteľné tesáky zaboril do mužovho krku. Vystriekla krv. Nočné ticho preťal srdcervúci výkrik, ktorý sa vzápätí zmenil na chčanie nasledované dlhým vytím.
..........Po okolí sa rozľahlo ťaživé ticho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pica6666 Pica6666 | 30. dubna 2009 v 0:50 | Reagovat

Neviem ci tvoja tvorba ci ako ale tematika vlkodlakov a upirov ma vzdy velmi bavila a lakala takze super citanie ale ked som to zacal citat som si myslel ze ten chlap ma nejaku schyzofreniu ked tak vsade metal svojim pohladom :-D a zo strachu ze ho niekto prenasleduje alebo nejaka fobia z tmy ale nakoniec to skoncilo "dobre"  :-D

2 Chloë Chloë | 4. května 2009 v 9:47 | Reagovat

No...ale tá schiza nie ne zase zlý nápad a možno by som mohla skúsiť niečo aj na ten spôsob.
Ale som rada, že sa ti to páčilo. Kedysi boli moje poviedky lepšie, pretože som v tom istým spôsobom žila. (RolePlaying je závislosť :D ). Vytváraním rôznych situácií aj pomocou kamošou mi napadali nové a nové veci, ktoré sa na papieri dobre vynímali. Ibaže som s tým sekla a všetky moje staré poznámky, poviedky a iné texty sú preč. Časť vymazal brat z compu, časť vyhodila mama do koša. A teraz..bez mojej predchádzajúcej inšpirácie, to už jednoducho nie je ono.
A btw..tématiku upírov mám rada aj ja, ale ako vidno, vlkolakov mám ešte radšej :D Napokon, prečo aj nie..veď moje druhé ja bolo krvilačným a bezcitným vodcom vlkolačej svorky, ktorá sa každý spln hrala so zvyšným osadenstvom na jatky :D (ach, to boli kráááásne časy...)

3 Ivi Werwolfin Ivi Werwolfin | E-mail | Web | 31. ledna 2011 v 16:51 | Reagovat

Áno, áno, vĺčik maličký! To sa mi páči!
Ináč schíza je dobrá téma, dajú sa tam napísať veci plné zvratov a prekvapenia a samozrejme aj veci zahalené tajomstvom. Je to veľmi vďačná téma, odporúčam každému.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama