Všetkých, ktorým sa páčia moje fotky, by som rada pozvala na moju FB stránku venovanú fotkám, ktoré som fotila a zároveň aj fotkám, na ktorých som ja hlavným objektom:

My photo 396: Little bit of steampunk...again

10. ledna 2017 v 18:31 | Chloë Noir |  Photos: My Photos
Ach, kde sú tie časy, keď som mala ešte tmavé vlasy? :D
Tieto fotky boli fotené na začiatku minulého roka. Je to až zvláštne sa na nich pozerať. Taký nezvyk. Ale nebudem klamať, myslím, že tmavé vlasy sa mi hodili možno najviac. :D
Mišo (fotograf) ma zavolal, že vyrobili klobúk, tak či niečo nepofotíme. Foteniu málokedy poviem nie, a už vôbec nie ak ide o niečo inšpirované steampunkom. Nápad sa mi páčil, aj keď si už presne nepamätám, na čom sme sa dohodli (nuž čo..prešiel už vlastne rok, to je dlhá doba pre osobu s pamätou zlatej rybičky :D).
Vlastne ani nepamätám, či som reálne bola rozhodnutá fotiť v nohaviciach. To sa mi veľmi nepodobá, nakoľko mám takmer vždy šaty alebo sukne (ale tento rok to musím už napraviť :D). Ale myslím, že to nie je najhoršia kombinácia, hoci ich vlastne aj tak vidieť len na jednej fotke.

Klobúk, ktorý môžete vidieť na poslednej fotke robil Igi (fotograf s ktorým som tu už pár výsledkov z fotení ukazovala). Sedel mi trochu lepšie ako ten, ktorý robil Mišo. A neskutočne sa mi páčil už keď som ho videla u Igiho na fotke. :3
Rozhodne som spokojná, nakoľko takýto štýl mám rada. A do budúcnosti chcem svoj šatník rozšíriť o viac steampunkových vecí, nech viem poskladať pekné outfity. :)
Foto a úprava: RebelPhoto


 

Assay of Darkwood

9. ledna 2017 v 15:20 | Chloë Noir |  Photos: People and Events
Bolo ešte pekne teplo, keď na návštevu do nášho malého mestačka zavítala opäť príjemná návšteva v podobe jednej skvelej červenovlásky.
Kedysi sme si zapózovali spoločne, tentokrát nám to však úplne nevyšlo. Tak som sa rozhodla trochu prevetrať aspoň tú moju šunku, ktorú volám foťákom a modliť sa, nech mi aspoň niečo vyjde trochu schopne.
Fotenie ľudí vážne nie je mojou silnou stránkou. Väčšinu času som vždy radšej mierila objektívom na neživé veci alebo paparazzovala burinky a hmyz.
Ale veď čo...niekde treba začať a nie je nič lepšie ako mať za pokusného králika kamarátku, ktorá už čo-to nafotené má.

Tak sme sa teda rozhodli zájsť najprv do parku, potom trochu do mesta, medzitým sme trochu pocvakali a zároveň aj pochytali pár Pokémonov a napokon sme skončili v HalmiCaffé na chutnom ľadovom čaji. Vtipné (aj keď trooooošičku možno aj creepy :D) bolo, keď sme sedeli pod Urbanovou vežou a prišiel k nám starší pán a robil nám komlimenty aké sme pekné a zaujímavé. Chcel sa aj s nami odfotiť, a nakoľko sme obe dve dosť milé duše, tak sme ho nemohli odmietnuť. Tak sme sa s ním striedavo odfotili jeho telefónom (jednu fotku ešte pred tým, než vybral on svoj telefón, spravila Assay mojím foťákom. Ak ju chcete vidieť nájdete ju na mojom instagrame tu: [link] ).
Bol to skvelý deň. V HalmiCaffé Assay trochu aj zahrala na klavíri (chceli sme pár fotiek, ale kvôli tme sa mi toho veľa vážne nepodarilo), čo potešilo moju malú dušičku, pretože klavírnu hudbu milujem.
A pekne me aj pokecali o všetkom možnom. Je to vážne skvelá holka, škoda, že býva na opačnom konci republiky a chodí do Košíc len raz za čas.
No, ale kecania stačilo, tu sú fotky. Kritika je veľmi vítaná, nakoľko toto je jeden z prvých začiatočných pokusov o fotenie osoby. :D
Určite sa mrknite aj na jej stránku: Assay of Darkness



Cesty, busy, zastávky alebo poďme si zanadávať I

8. ledna 2017 v 23:07 | Chloë Noir |  What´s on my mind

Zbytočné zastávky

Trasiem sa ukrytá pod zastávkou a nostalgicky spomínam na staré časy, keď boli postavené tak, aby spĺňali aj nejaký účel a chránili čakateľa pred nepriazňou počasia. Ach, dobré to časy...

Neustále keď prší, fučí, sneží či extrémne pripeká slnko a ja čakám na autobus čudujem sa, ktorý debil vymyslel dizajn tých nových zastávok, ktoré u nás stoja na väčšine miest - úzučké, celé sklenené, od zeme veľká medzera, medzi bočnými sklenenými "stenami" a strechou ďalšia veľká medzera a aby to nebolo málo, tak pre istotu medzera ešte aj priamo v strede pozdĺž celej zastávky. Je väčšinou aj škoda snažiť sa ukryť pod nimi, pretože to tak či tak nemá zmysel.
Ešte si pamätám tie veľké zastávky z vlnitého plechu. Široké, veľké a možno nie práve vkusné, no spĺňali svoj účel. Tie sú už však (až na pár výnimiek..) dávno zabudnuté a teraz nám čakanie "spríjemňujú" pekné moderné zastávky, ktoré však zrejme slúžia len na okrasu (prípadne aby šofér autobusu náhodou zastávku neminul).

 


Ďalší rok je za nami

6. ledna 2017 v 3:53 | Chloë Noir |  Me and My Life
Je to tu. Opäť je ten čas, kedy sa bude skoro každý z nás mýliť pri písaní dátumu...Začiatok nového roku. Zbehlo to riadne rýchlo.
A aký bol vlastne rok 2016?

Prekvapivo sa toho udialo vcelku dosť. Nie nejako prehnane veľa, ale aspoň pár zmien nastalo aj v mojom živote (k dianiu vo svete sa vyjadrovať nebudem...myslím, že nikoho rôzne väčšie správy neobišli a niektoré veci určite nechce mať pripomínané).

Pondelková depka

14. listopadu 2016 v 18:40 | Chloë Noir |  Me and My Life
Aký cieľ má vlastne život dospeláka?

Pamätám sa, ako počas školy, toľko mojich rovesníkov chcelo už tú "hlúpu" školu skončiť. Nevedeli sa dočkať, kedy naposledy vykročia bránami a už sa nikdy nebudú musieť vrátiť.
Chýbajú mi tie časy...
Ak si porovnám školu a prácu tak samozrejme práca vyhráva najmä v dvoch bodoch - po prvé je to samozrejme to, že za ňu dostávam peniaze a po druhé to, že keď mi skončí pracovná doba, tak už v ten deň nemusím viac na prácu ani pomyslieť. Žiadne úlohy na doma, žiadne učenie sa do noci (budem úprimná...niežeby som to niekedy robila :D).
No čo z toho? Škola má svoj cieľ - maturita (alebo bakalárka, diplomovka alebo čokoľvek podľa toho, o akú školu a ktorý stupeň sa jedná) a potom je so školou koniec.
Ale práca dospeláka?

Další články


Kam dál